Každý.. ( má to sice divný štýl a ani sa moc nerýmuje ale vystihovala to ako som sa cítila )

Každý má právo byť na svete,
ak o tom nevieš.
Každý má tu miesto svoje,
neubližuj, ak chceš mať sny svoje,
nedotknuté, sladké..
Nenúť ma kráčať po tej tenkej latke.

Nemám silu udržať sa,
spadnem, zabijem sa!
Netráp ma buď milostivý,
každý tu chce zostať živý.

Tá latka je príliš tenká a vratká.
Prečo neotvoríš do svojho srdca zadné vrátka? !
Kľúč od nich zahoď, buď kamarát,
nidky nevieš, kto ťa môže mať rád..

Údermi srdca k latke blížiac sa,
utierajúc si slzy, padajúc,
pomaly vrhám sa, chladnej smrti do rúk.

V náruč kvetov vidieť priateľov,
čo za tým srdcom plačú,
no nikto im ho už nevráti..
odišlo preč navždy.

Tá latka ma roky strašila,
v kútiku duše vraviac si mne sa to nestane,
unavená z večného boja so srdcom,
zavrúc oči, dole sa pustila.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu