Je ráno, nultá hodina - slovenčina. Zaspatí sedíme na hodine a tak sa snažíme robiť aspoň niečo užitočné. O pár hodín máme písať test zo španielskej chémie ( od tej, ktorú sme mali v slovenčine sa odlišuje asi tým, že sa ju len biflíme naspamäť ) čo znamená jeden veľmi veľký problém. Dnešný test je z reaktivity organických zlúčenín, ktorú sa nedokážu len tak bez použitia mozgových buniek naučiť ani najväčší géniovia triedy. Práve preto sme sa museli uchýliť k veľmi zlým až podľa niektorých vyučujúcich kriminálnym činom, ktoré sú medzi študentami známe ako ťaháky a medzi nami za ne žiadny trest nehrozí, skôr uznanie za šikovnosť

Ďalší problém prestavuje to, že pán profesor ( samozrejme španiel je veľmi svojský, pardon ... obozretný ) a tak je už po viacerých našich úspešných kriminálnych činoch nemožné ho len tak školácky oklamať.

Lenže, kto chce psa biť, palicu si nájde A tak sa uchýlime k stoličkovej praktike. Kým profesorka horlivo vysvetľuje niečo o nejakej super, samozrejme pre nás odporúčanej knihe, tak my vyberáme mäkké ceruzky a pekne začíname vyrývať dlhé a nezmyselné rovnice do stoličiek pred nami. Adición electrolítica, adición nucleofílica, elmininación, acilación .... bla bla bla .... pre nás je dôležité len pekne opísať vzorce a potom sa nestarať.
Zvoní. Sedíme už na matike, kde nie je vôbec možné venovať sa naplno našim umeleckým dielam. Sedíme a sedíme, nudíme sa a nudíme, sem tam nás preruší profesorka, ktorá sa zaujíma o naše podlavicové témy, nám však jej záujem nelichotí.

Prichádza hodina H.
" Guardar todo! " ( Odložte všetko )
" No queda nada encima de la mesa excepto de un papel y bolígrafo ! " ( Na laviciach nesmie ostať nič okrem papiera a pera. )
" Grupo A, Grupo B. " ( Skupina A, skupina Bé )
" Dicto: " ( Diktujem otázky )
Diktuje otázky, diktuje a my sa zatiaľ uškŕňame od radosti pretože zisťujeme, že väčšinu tých nezmyslov máme pred sebou napísanú ako na dlani.

Každý zanietene píše chemické vzorce o ktorých nemá ani potuchy a tupo sa tvári, že rozmýšľa.

Pri zdaní, že všetko je už v suchu, nás zrazu mykne. Odhalil ju, on ju odhalil! A ona nás zradila, zradila našu stoličkovú pomoc a nejaké trápne veci, ktoré by jej mimochodom vôbec nepomohli a nejaké zanedbateľné informácie si napísala na lavicu, ktorú sa snažila prikryť rukou! Ach, aká banálna, až školácka chyba.
Samozrejme, že jej papier už leží na stole a usmieva sa na nás z neho UN CINCO.

My sme však usilovné včely a pracujeme. Profesor však pozná uľahčovacie prostriedky ( nielen ) slovenských gymnazistov a preto ( správne ) tuší, že to nie je koniec. Spolužiačku poslal von a rozhodol sa s nami bojovať a to tak, že sa zamieša medzi nás, svojich protivníkov a preto aj zaujal to spolužiačkine miesto, ktoré sa nachádzalo presne za mojim chrbtom a preto bolo pre mňa veľmi ťažké zaujať bojovú pozíciu.

Preto som sa rozhodla, že už nebudem opisovať a že sa pekne vzdám, dúfajúc, že ak odovzdám, to čo už je na papieri do písmena a do čísla skopírované, tak dostanem minimálne dvojku. Ešte sa uistím, či moja spoluhráčka, ktorá vedľa mňa sedí, ma tiež na svojom papiere prenesené dostatočné množstvo týchto kľúčových informácií. Počas toho ako sa s ňou heslovite rozprávam, počujem, že náš protivník stavia zo svojho kráľovského kresla a do ruky si berie žezlo - červené pero a pomaly, s výrazom leva, ktorý sa teší na svoju korisť sa približuje
mne.

Mne neostáva nič iné dodať, len sa nakloniť k mojej spoluhráčke a povedať jej: " On ide tu, teraz nás odhalí." Rýchlo ešte stíham otočiť hlavu a už to ide.

Z druhej strany sa ku mne nakloní hlava a počujem ten hlas: " Tienes un CINCO IRECUPERABLE! Y sabes por qué? " ( Máš neopraviteľnú päťku a vieš prečo?)
Ja s tou najväčšou pokorou stíham ešte prebehnúť očami po tých písmenkách a číslach, ktoré mi doteraz tak ochotne pomáhali a ktoré by som teraz najradšej niekam vyhostila, odpovedám: " No .... " ( Nie )

Náš nepriateľ ešte len teraz začína s tvrdým bojom a skríkne na spolužiaka, ktorý akoby nič netušiac sedí predo mnou, aby sa postavil zo stoličky a už ju dvíha a vraví mi: " Por esto. " Berie môj pekne ( takmer bez jedinej škrtanice vyplnený papier ) a už ho obohacuje o CINCO. Nevadí. Aspoň som ukončila svoj boj... Samozrejme, aj mňa posiela preč, len s tým rozdielom, že spolužiak predo mnou už nemá na čom sedieť, pretože ja sa musím pridať k mojim spolubojovníkom, ktorých objavil predo mnou a gumovať rovnice z tejto ( podľa jeho slov ) poškvrnenej stoličky.

Kým sa úporne snažím odstrániť každý dôkaz z tej stoličky, ešte odhalí moju spolusediacu, ktorá však bola natoľko šikovná a nenásytná, že rovnicami posiala aj tarapetu pri ktorej sedela a to perom! Aj to objavil! Tiež to musí gumovať, avšak to pero nejde dole, tak jej dáva úlohu kúpiť farbu a pekne to premaľovať. Ona však prekypuje lenivosťou a aj vynaliezavosťou preto mu odvrkne, že túto stopu tu zanechala ešte spolužiačka, ktorú zo školy vyhodili pred dvoma rokmi.

Ďalej si prechádza náš rad, odhaľuje vždy nových a nových zločincov, medzi nimi aj pár takých, ktorí sklamali jeho dôveru. No čo už, opäť banálny dôkaz, že nikomu sa neoplatí veriť. Tí, ktorí sedeli úplne vzadu mali tento raz "šťastie" lebo ich odsadil od ich ťaháčikov na vyleštené stoličky, takže sú v zákopoch a nemá šancu ich odhaliť.

Hodina sa chýli ku koncu, posledný rad, kde má veľmi veľa svojich obľúbencov prebehne len tak akože. Ibaže oni už mali čas vymyslieť stratégiu na obranu a tak tí, ktorých sa to týkalo, vytiahli svetre, mikiny, tričká, saká a pekne si ich prevesili cez stoličky a tak zmarili dôkazy.
Uf, už nech sa to skončí, ten stres dal zabrať viac ako normálna písomka.

Je prestávka, samozrejme, že musíme čeliť obvineniam tých, ktorí pilne študovali alebo neboli odhalený, že sme nám pošpinili našu už aj tak dosť čiernu povesť. To sú tí pokrytci.
Vydýchli sme si, je prestávka, jasné, že sa na tom smejeme

Lenže, dvere na triede sa otvárajú a prichádza s jeho španielskym kolegom, ktorému ukazuje stopy na parapete a aj na niektorých stoličkách a postupne si pozýva aj ostatných Španielov nech sa na nás prídu pozrieť ako na nejakú historickú pamiatku
Ach, keby sme vyzbierali vstupné, mali by sme aspoň na chlast na stužkovú

 Blog
Komentuj
 fotka
madiska  3. 8. 2012 18:09
Bože bože, úplne si mi pripomenula gympel xD



A tá veta "tienes un cinco irecuperable"!! Chytá ma nostalgia, ach tá písomka z fyziky, kde mi bol odhalený ťahák...
 fotka
korylein  3. 8. 2012 18:13
No aj sebe, sú prázdniny, riešim si výšku ... tak dosť veľa premýšľam a spomínam
 fotka
vivian117  3. 8. 2012 18:16
aj mne si tým úplne pripomenula moje dva nevydarené roky na španielskom gympli

 fotka
korylein  3. 8. 2012 18:21
mne sa vydarilo všetkých 5 ale niekedy by som bola radšej, keby sa mi nevydarili
Napíš svoj komentár