Je to tak, že každý z nás má svoje ranné rutiny. Niekto si ide vždy zabehať. Niekto si urobí kávu. Niekto vŕta do steny. Niekto si nastaví šesťdesiattri budíkov a potom sa baví, ako ich všetky vypína. Miško Porubský mal tiež svoj ranný rituál. Keďže sa mu zvykli snívať prekrásne sny s poníkmi a dúhami, budil sa šťastný. Potom si uvedomil, že bude celý deň ľuďom núkať bambusové ponožky či poistky cez telefón alebo ich otravovať s 25-minútovými prieskumami, poriadne vytreštil oči a zakričal z plných pľúc: "Nenáááávidím svoju prááácu!" Susedia si už zvykli. Veď ho mali radi. Ako by ešte mohli byť takí krutí a nemať ho ani radi, keď vedeli o jeho ťažkom živote.

Miško dobehol do práce a so sklopenými ušami, nosom, očami aj ústami čakal, kým nad ním supervízori vyrieknu ortieľ toho dňa. "Dnes budete volať zákazku s koncovkou 870. Prieskumy pre mobilného operátora, veď viete." Supervízorka Saška s nežnou krásou a prísnym úsmevom zaviedla Miška na miesto, kde bude sedieť. Miško Saške vrátil úsmev, ktorý bol uňho trošku skrivený a určite veľmi nervózny a slávnostne zo seba vysúkal: "Ja vám ďakujem!" S týmto úsmevom si sadol, počkal, kým Saška zašla za roh a potom sa rozplakal. Ako tak plakal, prišla k nemu čarovná žaba, že mu splní tri želania. Ale nie, to sa deje len v rozprávkach. Nechali ste sa nachytať. Neprišla žiadna žaba. Miško Porubský si jednoducho utrel slzy a počítač mu začal vytáčať všetky náhodne vygenerované čísla. 

"Nemám čas!" ozvalo sa z telefónu. "Šak si vymysli, že šoféruješ!" počúval Miško v telefóne vzdialený hlas inštrukcie od manželky. "Tento týždeň mi voláte už šiestykrát! Myslíte si, že je to normálne? Ako sa voláte? Podám na vás žalobu!" Kým pri prvých telefonátoch sa Miško slušne rozlúčil, keď pretiekol pohár jeho trpezlivosti, zvrieskol do telefónu tak, že sa triaslo celé Call Centrum: "Ja sa vám ospravedlňujem, že som vás obťažoval! Už nikdy neurobím takú chybu! Prinesiem vám dezert!" Saška, ktorej nikdy neuniklo, čo neuniklo nikomu, v tom okamihu pribehla. 

"Čo sa deje, pán Porubský? Dajte si status "tréning", porozprávame sa." Sadli si oproti sebe a Saška sa začala Miška pýtať, čo sa deje, prečo sa nedarí. Po dôkladnom rozbore a spoločnom nachádzaní riešení sa Miško Porubský znova usadil pred počítač teraz už celkom pokojný a v ušiach mu znel anjelský hlások prísnej Sašky: "Keď povedia, že nemajú čas, povedzte - tak kedy vám môžeme zavolať? O štvrtej alebo o šiestej? Dajte mu na výber, nech sa cíti, že on si môže vybrať, že on jediný tu rozhoduje."

"Kto volá?" ozvalo sa z druhej strany telefónu. "No predsa ja volám, Miško Porubský. Chceli by ste vedieť viac?" "Ešte neviem, o čo ide, povedzte mi viac." "Okrem toho, že som Miško Porubský, pravdou je aj to, že volám z prieskumnej agentúry XYZ." "To znie zaujímavo," nechal sa vtiahnuť respondent do rozhovoru. "Tak čo máte v ponuke?" pýtal sa netrpezlivo, kým ho Miško Porubský naťahoval. "V zálohe máme jeden úžasný prieskum, šitý na mieru práve pre vás. Týka sa, teraz pozor, vašej spokojnosti..." "Tak už ma nenaťahujte!" "... s vaším mobilným operátorom!" "Čože? To je prieskum, po ktorom som vždy túžil! Splnil sa mi sen. Tak poďme na to, neviem sa dočkať!" Miško Porubský sa smial i plakal zároveň (Všimli ste si inak, že je Miško trošku citlivka? Aj preto ho majú priatelia radi, keby nejakých mal.) a veselo položil respondentovi prvú otázku: "Tak v prvom rade by ma zaujímalo, koľko máte rokov." "Šesťdesiatsedem." "Ďakujem, poďme ďalej... vlastne teraz mi ukázalo, že nespĺňate kritéria určené naším klientom a nemôžeme pokračovať v rozhovore." "Takže to znamená, že som pristarý a nikto ma nemá rád?" Miško Porubský nevedel, čo robiť. Ešte nikdy ho tak nebolelo srdce jeho duše (fyzicky ho srdce nebolelo). "Vôbec to nie je tak! Jednoducho... jednoducho... ja neviem čo..." "Radšej to nechajte tak. Volajte niekomu mladšiemu. Ja sa o seba postarám." Šesťdesiatsedemročný respondent sa láskavo a pokojne rozlúčil a chcel na celú záležitosť zabudnúť. Ale to ešte nevedel, že Kolieskanavozeová pripravuje dramatické pokračovanie tohto príbehu. (Teraz žmurkla.) 



 Blog
Komentuj
 fotka
kushi  19. 3. 2016 10:37
aaach callcentrum, na to mám tiež "príjemné" spomienky
 fotka
nicolkaa  19. 3. 2016 11:01
supis
 fotka
pubertslatinocelny  19. 3. 2016 11:32
Kruti sa v (začarovanom?) kruhu. Stale dokola také isté. Ale ak sa dotýka zeme, stále ide ďalej a ďalej, stále objavuje svet. O kom alebo čom je reč? O kolieskunavoze. Už roky pozoruje a svojou tvorbou zachytáva paradoxy skutočného života ako aj paradoxy neskutočného života. Kniha o Miškovi Porubskom, ktorá sa vám dostáva do rúk, patrí k najlepším výtvorom kolieska, ktorým rozhodne nepodliezlo už pred rokmi vysoko nabitú latku. S Miškom sa budete smiať, budete plakať, budete sa triasť pred ďalším a ďalším telefonátom. Čerpá tento príbeh (podobne ako Šaňkine kauflandové adventúry?) inšpiráciu z brigádnických skúseností autora? Nevedno. Každopádne je Miško Porubský, telefonický operátor v call centre kniha, po ktorej prečítaní budete môcť úprimne kliknúť na "dobrý článok", "viac takýchto", ale zároveň jedným dvojklikom označiť aj "pobavilo" a "smutné". Slovenská Hlava XXII, kráľovstvo absurdnej satiry. Akurát témou nie je vojna, ale temné praktiky neodbytných call centier.
 fotka
pubertslatinocelny  19. 3. 2016 11:32
(návrh textu na zadnú stranu obálky)
 fotka
vymyslinick  19. 3. 2016 20:25
"Prinesiem vám dezert!" - ma sundalo.

A celé ma to bavilo, malo svižný spád
a príjemný slovník.
Len by si sa mohla troška pobaviť s úpravou.
Takto je to také ... veľmi dobré jedlo
nadžgané piatimi obrovskými žufaňami
na jeden tanier.
 fotka
kolieskonavoze  20. 3. 2016 14:31
@pubertslatinocelny Ďakujem ti, pubert, ale ty nebudeš môj recenzent, lebo práve som bratovi prečítala celý blog a nezasmial sa ani raz a potom som prečítala tvoj návrh na zadnú stranu obálky a smial sa po približne každom piatom slove. Keď už chceš byť "vtipný", tak aspoň buď "menej vtipný" ako ja.
 fotka
kolieskonavoze  20. 3. 2016 14:33
@kushi robila si dlho v obore?
@Vymyslinick ďakujem za vcelku konštruktívnu kritiku, tej je tu pomenej
 fotka
pubertslatinocelny  21. 3. 2016 03:43
nasi blogovi hrdinovia su rodina!!!!

» birdz.sk/pubertslatinoce...
10 
 fotka
kushi  21. 3. 2016 09:08
@kolieskonavoze pol roka potom som proste došla do práce,šla za vedúcou a skončila,sa to nedalo už obdivujem ľudí čo to robia niekoľko rokov,taký žalúdok ja nemám
Ale spomenula som si na jeden dobrý hovor s jedným pánom. Volali sme ohľadom ponúk jednej banky,že aký názor majú na tú ponuku a tak.
Ja:Volám vám ohľadom jednej ponuky ktorá vám prišla z banky XYZ.
Pán:Slečna ja vám tiež spravím ponuku,čo vy na to.
Ja:No môžete sa pokúsiť.
Pán:Nechcete prasa na zabitie?
Ja:Čože?
Pán:No normálne prasa na zabitie, mám družstvo a mám tu veľa prasiat tak či nechcete nejaké na zabitie,kľudne vám ho doveziem aj rozporcované
To som sa už kosila,poďakovala za ponuku a keďže nechcel ďalej hovoriť o ponuke z banky, som zavesila
Napíš svoj komentár