cítim tvoj dych vedľa seba,
prechádzam cez tmavé mestá,
pred nami je metrov veľa.
Mesiac v nove dávno spí,
ticho v aute kričí,
na cestu nám nesvieti,
samota nás ničí.
Krutá noc a krutý žiaľ,
aspoň,že si blízko mňa,
ponáhľať sa treba,vraj
smrť je tu a náhli sa.
Čochvíľa sa v strede cesty
kŕdeľ detí zjaví,
nepochopí nik a nič už,
kde sa tu tak rýchlo vzali.
A my dvaja do smrti
sa obviňovať budeme,
nemusíme dlho čakať,
aj nám je to súdené.
Pár dní neskôr smúti mesto,
nikto nevie,čo sa stalo,
štátny smútok a to miesto,
všetko živé sa ho bálo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár