Môže sa zdat, že sme stratení
Kdesi, odkial niet cesty spät,
Ked starosti a smútok zocelia steny
A vzdialia celý krásny svet.

Ked už nemáš silu íst dalej,
Pamätaj, že opät raz svitne den;
Zmizne ten hrozivý temný závej
A slniecko presvieti každucký tien.

Šedá clona starostí okolo nás
Rozplynie sa ako na jar sneh
A carovný svet - rozprávkový palác,
Zažiari veselo, carovne a štastne.

Ved len pohliadni v noci hore
Na nebo posiate tisíckou hviezd:
Uvidíš veselé mihotavé more,
Plávajúc na tolko štastných miest...

Hviezdicky v noci stále svietia
A strážia našu cestu tmou,
Ohnícek v našich srdciach vznietia,
Ožarujúc plnú náruc snov...

Svrcky nám zahrajú svoju nocnú piesen,
Krajinu pozláti carovný svit hviezd,
Vrba tíško zašumí, opadne z nás tiesen,
Ked mesiacik zažmurká na drobné lístky briez.

A ked na východe zacnú blednút hviezdy,
Modrastý opar zahalí lesy,
Oblohu rozžiari ružovkastý úsvit,
Na steblách trávy sa ligocú kvapky rosy.

Ked z belasej oblohy zacuješ spev vtákov
A hlávky kvietkov akoby mávali,
Pocítiš závan modrej dialavy,
Chut dobrodružstva na perách,
Cervené hlávky vlcích makov
I zo starých listov vetrom odviaty prach.

Hviezdicky v noci stále svietia
A splnia každý štastný sen,
Tíško šepnú, že každá noc skoncí
A znovu svitne krásny den

 Báseň
Komentuj
 fotka
athelasil  16. 3. 2009 09:38
pekna basnicka
Napíš svoj komentár