Každý o ňom vraví, že je optimista,
ale dnes hrá len smutné tóny.
Dnes hrá len pre mŕtvoly.
Prvé tóny zazneli tak hlboko,
akoby v klavíri ostať chceli len naoko.
Akoby chceli odísť preč z klavíra
a od slobody delila ich len míľa.
Zahĺbil sa do hudby čo vychádzala z neho.
Počuť ju bolo, akoby ukrýval sa v dome zbabelo.
Ukryl sa v nej ako dieťa pod posteľou,
s tvárou plnou sĺz a tak nesmelou.
Vedel totiž, že poslednýkrát hrá na klavíri
a vedel, že ako nikdy ani teraz sa namýli.
Tušil aj, že je to posledná skladba pre klavír.
Vnímal jeho smutné tóny v skladbe, ktorú nikdy nezmaril.
Do každého vložil toľko smútku, sklamania,
neveril, že jeho i klavír onedlho odstránia.
Doznel už tón posledný, doznela ozvena.
Klavirista rozhodol sa, že skladba ostane bez mena.
Keď zložil ruky z čierno bielych klávesov,
o pár minút na to vďaka zrade odvisol.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Páči sa mi to..