Postupne, ako plynul čas, mne pribúdali dni, týždne, mesiace, a ani som sa nenazdala, už som sfukovala sviečku na mojej prvej torte a v rodine sme už mali d´alší prírastok môjho bračeka Dominika. Z maminho rozprávania viem, že som svojho bračeka brala ako bábiku, o ktorú sa musím postarať.
Dni plynuli a ked´ som dovršila siedmy rok života, tak som po materskej škôlke nastúpila do prvej triedy. Nikdy predtým som nebola taká šťastná ako vtedy, ked´ som prvýkrát okúsila školu so svojimi kamarátmi zo škôlky. Pritom som ešte netušila, čo ma čaká. Po pár mesiacoch som zistila, že škola nie je až taká skvelá.
Teraz si kladiem otázku kam ísť na strednú školu. Avšak nie som napevno rozhodnutá kam ísť. A čo v budúcnosti? Neviem, nech už budem v budúcnosti robiť čokoľvek, viem, že určite chcem byť mamkou, ktorá sa s dobrým manželom postará o svoju rodinku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár