Cítim slzu, ktorá sa kotúľa z krajíčka môjho oka, postupne cez líce až padá na zem.Nie jedna, ale už aj druhá a už aj tretia. Už ich nestíham počítať.Čoraz častejšie si uvedomujem, že takto to už ďalej nejde. Že on pri mne nebude vždy stáť, že ani on nemôže mať vždy dobrú náladu, utešovať ma, byť mi nablízku. Má svoj vlastný život, svoje vlastné problémy.
Už nemôžem. Už nevládzem, ale nemôžem ďalej plakať. Utieram si slzy z mojej tváre a svoj smútok prekonávam. Usmievam sa, svoj smútok maskujem za nepríjemný sarkazmus, ani neviem ako. Neviem či je to dobré, ale snažím sa na to nemyslieť, aby ma to opäť nepriviedlo k plaču. Našťastie je tu on, ktorý ma postaví "na nohy", aj keď si uvedomujem, že tu nemôže byť vždy pre mňa. ♥

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
onaj123  19. 2. 2012 12:14
Pekné city si napísala!!! Len ako to súvisí s tvojou požiadavkou že chceš dieťa ???keď sama so svojími citmi máš veľa roboty???

Ale páči sa mi to !!!
2 
fotka
k1m  13. 3. 2012 22:00
pekné ja toto prežívam dosť často. Až nato,že on o tom vôbec ale vôbec netuší.

P.S ďakujem,že si sa stala mojou fanúšičkou

Kim
Napíš svoj komentár