Pomaly vychadzam s kolegom z Avionu. Smerujem k autu na parkovisku a uz z dialky mam podozrenie, ze mi velmi slabo svietia zadne svetla. To by teda bolo, 12 hodin tu auto stoji. Som pri aute, odomykam a aj to sa odomkli len dvere vodica. Uz som vedel, ze je zle. Otvaram dvere. Svetla zapnute. Zhlboka som sa nadychol. Hovorim kolegovi, ze moze ist kludne MHD, ze toto bude na dlho.
Hned na to volam kamaratovi, co byva vo Vysokej pri Morave, ci je niekde v blizkosti (o 21:00 som o tom silno pochyboval, ale za pokus to stalo). Zistujem, ze bol dokonca priamo v Avione, ale dve hodky dozadu. Dostavam radu, aby som skusil niekoho na parkovisku najst so startovacimi kablami. Podobna situacia sa mi uz stala v centre mesta, ale tam bolo parkovisko o hodne mensie. Kamosovi som podakoval a vytacam uz druhy hovor – mojho tatka...nezdviha. No okey, hovorim si v duchu, tak idem stopovat auta, ktore budu vychadzat cez cestu, kadial by som povodne aj ja odchadzal.
Chalani za volantom zastavovali v pohode, kable vsak nikto nemal. Zato slecny/panie/damy zastavili dve hadam z 8mych, ostatne na mna vrhli pohlad plny strachu. Vsak som v teplakoch a mikine, s Galaxy S4 v lavej ruke (to uz je taky stary ten telefon?) a vpravej sa mi hojdaju kluce od auta...a najviac ma dostal do smiechu jeden teapek.
Ziadne auta nejdu a vidim nedaleko (takmer pri vchode do Avionu) nastartovane auto so zapnutymi svetlami. Pomaly sa k nemu blizim. Uz vidim na vodica, rukami naznacujem, nech si da dole okienko...a ten debil sa zamkne. Nechapem, ale vycaril som nanho riadny usmev a krutil som pri tom hlavou.
Okey, plan B. Asi posledna sanca. Tukam do telefonu Romanove cislo. Roman zdviha s hodne ospalym hlasom. Vysvetlujem situaciu a prosim ho, ci moze prist. Pocul som, ze sa riadne premohol, ked povedal, ze je na ceste...mal za sebou narocny vikend, necudujem sa, ze sa mu nechcelo. Mne by sa tiez nechcelo. A este k tomu isiel futbal. Vybral som si velmi zly cas...
Veril som vsak, ze urcite niekoho zastavim, nech Romanovi mozem volat, ze nemusi ist. Niekolko aut preslo, vsetci bez kablov...o slecnach uz nema zmysel pisat .
V tom ide cierna Audi. Zamavam, chalan zastavuje, vysvetlujem, ze mam K.O. baterku, ci ma kable...
,,Nemam, ale roztlacim ta!“ povie sebavedomo. Mal este (zrejme) priatelku v aute.
Vyplestim nanho oci a pytam sa ho, ci si je tym isty, kedze auto stalo 12 hodin.
,,Jasne! Neboj, uz som takto roztlacal viackrat!“ povie opat sebavedomo.
Ako ide parkovat, vsimam TT SPZ...hmmm (chapte tak, ze pomoc od TT by som necakal...zle skusenosti, co vam poviem...po dnesnom dni kapanek ale menim nazor).
Zaparkuje vedla cerveneho Punta, vystupuje a povie, ze este cekne, ci nema v Punte kable. Pozerame kufor...ale kable nikde.
,,Kable nejsu, ideme tlacit. Chod za volant, ja s priatelkou potlacime!“ hovori chalan. Moc som tomu neveril, ale ine mi neostavalo.
Sadam za volant, chalan ma instruuje, ze mam zaradit dvojku a ze mi zakrici, kedy mam pustit spojku. Pomalicky sa Fabka dostava do pohybu...
,,Pusti spojku!“ krici chalan.
Pustam...motor zachrapci, ale nenaskoci. Opat sa rozbieham...pustam spojku, a to iste.
Cely udychcany povie, ze nech ho pustim za volant. Ze makal cely den a nevladze uz.
A ja s jeho priatelkou sme teda isli tlacit. Fabka sa opat dostava do pohybu...uz celkom slusneho, zrazu mensie zabrzdenie...a uz stojime. Nenaskocilo. Hovorim mu, ze este skusme az ku miestu, kde sme zacali, ak to nepojde, ze nech to uz nechame tak. A to som uz tlacil skor len ja, bo dievca malo nieco s plucami.
A tak posledny pokus. Fabka sa rozbieha...opat celkom slusne, opat zabrzdenie a uz stojime. Nic. Afto bez zivota. Presli sme dobrych 50 metrov (obdlznikove kolecko).
Chalan vyjde z auta a hovori, ze ci skusime vybrat baterku. Nechapavo pozeram, bo mi to nedava logiku...hovori, ze uz aj tak auto naskocilo. V tom odbehne do krikov vykonavat mensiu potrebu. Moj pohlad smeruje na dalsie auto, ktore akurat vychadza z parkoviska. Rozbehnem sa mu takmer naproti (aby ma nezrazil, keby si ma nevsimol), ale len pomalym tempom prejde okolo mna. Ale v tom zastavuje par metrov odomna a tesne pred kruhovym objazdom. Prichadzam ku okienku. Auto plne ludi. Klopem na vodicove okienko, pohlad na mna uprie mlady chalan. Dava dole okienko.
,,Mas startovacie kable?“ pytam sa.
,,Mam!“
,,Vdaka bohu a pomozes mi prosimta? Mam mrtvu baterku“ hovorim.
,,Jasnacka“ hovori a uz cuva auto a parkuje priamo oproti mojej fabke. Medzitym volam Romanovi, ze som zohnal cloveka s kablami na parkovisku. Nebol nadseny a zlozil...kupim mu bonbonieru, nech mi to chalan odpusti.
Z auta vysli tusim 4ja ludia. Traja chalani a jedno dievca. Jeden z nich ku mne podide, pozera na baterku a pyta sa, co sa stalo. Hovorim, ze som bol v praci a auto som nechal 12 hodin so zapnutymi svetlami...som kral! Medzitym si vsimam, ze ich Pasat ma SC SPZtku.
Dalsi chalan z Pasatu tiez prichadza k mojmu autu a hovori, ze to vidi na tlacenie. Hovorim, ze to uz sme skusali s kolegami – hlavou kyvnem na parik, ktory sledoval celu situaciu so zaujmom.
Prichadza chalan, co sedel za volantom a v ruke drzi startovacie kable. Pytam sa, ci vie, ako to nasadit.
Chalan, co sa pytal, co sa stalo, odpoveda:
,,to by mal...je totiz automechanik“
Kyvnem teda hlavou a sledujem mladika, ako nasadzuje kable. Po nasadeni sada za volant Pasata a zacina sliapat na otacky do maximaliek.
Sadam za svoj volant a cakam na pokyn, kedy mam startovat.
,,Teraz, skus startovat!“ ozve sa krik zpred kapoty.
Otacam klucik...nic. Auto kapanek skrtlo, ale stale nic.
Chvilu cakame, pocujem, ako chalan turuje svojho Pasata.
,,Teraz!“ opat zpred kapoty.
Otacam klucom, opat take iste slabe skrtnutie.
Chalan, co to stale sledoval s priatelkou, podisiel ku kablom a skontroloval, ci su upevnene. Boli.
Chalan mechanik prichadza ku mne a hovori, ze ideme tlacit, nech zaradim spiatocku.
,,Spiatocku? Si si isty?“ pytam sa hodne neisto (nemam s tym skusenosti, takze sa mi necudujte .
,,Ano, daj si spiatocku a my ta roztlacime. Potom pustis spojku“ odpoveda.
,,Radsej nech ide do auta niekto, kto s tym ma skusenosti“ hovorim a chalan, co ma roztlacal uz pritakava, ze to bude lepsie.
Za volant si sada ten, co mi oznamil, ze to vidi na tlacenie. Chalan mechanik bali kable, zatvara kapotu a uz sa vsetci opierame zpredu do fabky. Auto rozbiehame dozadu. Mechanik krici, nech pusti spojku. Ale chalan za volantom ho asi nepocul. Zastavili sme auto, za volant sado chalan mechanik, ze nech teraz tlacime do predu, ze to na jednotke dame.
,,Nebude to lahsie na dvojke?“ pyta sa chalan, co ma priatelku.
,,Na jednotke rychlejsie naskoci“ odpoveda mechanik.
A tak sa vsetci presuvame dozadu a tlacime do kufra. Fabka nabera pomaly rychlost a jeden z chalanov poznamenava, ze to fajnovo napalime do Pasatu
Brm, brm, fabka naskakuje, dostava zivot a uz fici na vysokych otackach!
Od radosti vyskakujem a dakujem vsetkym zucastnenym !!! Mechanikovi podavam ruku a srdecne mu dakujem ! Trnava a Skalica pomohla Bratislavcanovi ! Ak sa niekedy ku nim tento clanok dostane, tak im aj tymto vyjadrujem vdaku!

 Je to možné?
Komentuj
 fotka
antifunebracka  14. 10. 2014 16:20
ako sa ti podarilo nechat zapnute svetla, sak to pipa
 fotka
keco  15. 10. 2014 23:01
Mne to nepipa mal by som to dat fixnut, nech sa podobnym situaciam vyhnem
Napíš svoj komentár