Jediná jasná informácia, ktorá ku mne zo všetkých médií prichádza je, že so sčítaním sú veľké problémy – ľudia odmietajú lepiť svoje identifikátory na sčítacie hárky, sčítací komisári vstupujú do konfliktov s obyvateľmi, prípadne sa pod veľkým psychickým nátlakom zriekajú svojich nepopulárnych úloh a nastupujú náhradníci. Sporným bodom však je, že obyvatelia nedôverujú štatistickému úradu Slovenskej republiky. Dovolím si však tvrdiť, že nejde len o nejakú nedôveru, ktorú vyvoláva táto konkrétna inštitúcia, ale ide skôr o nedôveru k vládnym orgánom Slovenskej republiky a celospoločenskému zriadeniu, ktoré tu vládne posledných 20 rokov. To, že sa ľudia obracajú proti Štatistickému úradu je len dôsledok zmien a chýb, ktoré sa urobili. Na druhej strane však stojí problém ochrany osobných údajov – v dôsledku celospoločenských zmien spôsobených predovšetkým príchodom internetu a s tým spojeným veľkým počtom káuz o úniku týchto údajov (spomeňme si len na kauzu, kedy neznámy hacker napadol stránky Azet.sk a ukradol tisíce informácií o užívateľoch, vrátane hesiel), nás spoločnosť nabáda a núti chrániť si svoje súkromie a preto sa ľudia stávajú oveľa citlivejšími na to, komu tieto údaje poskytnú.
Identifikátory – načo sú?
Celý problém vznikol po tom, ako sa Štatistický úrad Slovenskej republiky rozhodol umožniť obyvateľom sčítať sa aj elektronickým spôsobom. Samozrejme, podľa riaditeľky tohto úradu len s úmyslom uľahčiť mnohým občanom tento proces. Podľa zákona má však proces sčítania obyvateľov byť anonymný. Na druhej strane však ŠÚ priznáva, že na základe identifikátorov, ktoré musia byť nalepené na sčítacom hárku je možné identifikovať konkrétneho obyvateľa. To v mnohých ľuďoch vrátane mňa vzbudzuje nedôveru a podozrenie o tom, že všetko nie je až tak úplne čisté. Po zverejnení informácie o tom, že sčítanie nemusí byť anonymné mal Štatistický úrad urobiť jasný a rezolútny ťah – vzhľadom na pochybnosti, ktoré nastali by bolo najvhodnejším riešením, keby sa jednoducho sčítanie cez internet anulovalo, čím by sa zrušila nutnosť lepiť identifikátory a každý občan by musel odovzdať vyplnený hárok sčítaciemu komisárovi. Zaujímavé je, že túto možnosť ŠÚ SR ani nevzal do úvahy a tým pádom sa vynára obrovský počet otázok s tým súvisiacich.
Sčítací komisári – prístup ako k dobytku
Ďalším problémom sčítania obyvateľov sú samotní sčítací komisári. Ak si odmyslíme fakt, že mnohí z nich sa práve kvôli veľkému odporu obyvateľov vzdali svojich pozícií, ostáva tu v mnohých prípadoch po nich negatívny prístup. Poviem konkrétny príklad, ktorého som bol svedkom– na dvere zaklopala sčítacia komisárka a požiadala mamu o vyplnené sčítacie hárky, na čo jej tá povedala, že tieto hárky nie sú označené identifikátorom. Na to sa sčítacia komisárka v danom obvode ohradila, že to ich rovno môže roztrhať a zahodiť do koša. Tento prístup ma veľmi zaskočil, nakoľko si veľmi dobre pamätám na vyhlásenie ŠÚ SR o tom, že v prípade, že obyvatelia odmietnu nalepiť identifikátor na kartu, má sčítací komisár povinnosť prevziať hárky a tie riadne upraviť tak, aby nemohlo dôjsť k duplicite informácií na hárku. Dúfam, že arogantné správanie tejto sčítacej komisárky nereprezentovalo správanie sa ŠÚ SR, lebo potom by sme museli na tom byť veľmi zle a musel by som začať premýšľať nad emigráciou z nedôvery k vládnym inštitúciám a pocitom politického prenasledovania. Ale pohnime sa ďalej – po tom ako sčítacia komisárka toto povedala danej pani, tá zaváhala, a až na pokyn jej manžela nech nalepí tie identifikátory ich aj nalepila. Ten sa medzitým rozprával so sčítacou komisárkou a vysvetľoval jej nedôveru jeho rodiny k sčítaniu. Tá na to reagovala tak, že ak nedôverujú, tak že nemajú tie hárky odovzdať vôbec. On jej na to oponoval, že sa nechce dopustiť priestupku vzhľadom na to, že účasť na sčítaní obyvateľov je zo zákona povinná. A tu som dostal facku. Samozrejme nie fyzickú, ale inteligenčnú – sčítacia komisárka totiž povedala, že je to nesankcionovaný priestupok a že keď to neodovzdá, tak sa vlastne nič nestane. Treba sa ale zamyslieť nad prístupom tejto komisárky, ktorá ich priamo navádzala k priestupku neodovzdania sčítacieho hárku a tým pádom aj k porušeniu zákona. Myslím, že každému musí byť jasné, že z takéhoto prístupu som ostal nepríjemne zaskočený. Žena medzitým nalepila identifikátory a išla ich odovzdať sčítacej komisárke, zatiaľ čo sa ju jej manžel snažil upozorniť na fakt, že jej prístup je nielenže neprofesionálny, ale zároveň v rozpore s jej náplňou práce, na čo ho už len odbila s tým, že ona tu nie je na rozprávanie, zobrala od mamy sčítacie hárky a bez pozdravu odišla. Samozrejme, ja aj naďalej pevne verím, že prístup sčítacích komisárov v iných okrskoch je lepší a že výsledky sčítania nebudú ovplyvnené tým, že neoznačené hárky roztrhajú a hodia do koša. Napriek mojim výhradám k sčítaniu obyvateľov a spôsobu akým to ŠÚ SR urobil som toto sčítanie podstúpil a tým som si splnil svoju zákonnú povinnosť.
Únik osobných údajov nespôsobuje len sčítanie obyvateľov
V dnešnej dobe sa už mnohé z vecí, ktoré sme kedysi pokladali za samozrejmosť stávajú osobnými údajmi. To platí nielen o mobilnom telefónnom čísle, ale aj o IP či MAC adrese. Začíname byť citliví hlavne pre veľké množstvo podvodov a zneužití, ktoré sa pri tom stávajú.
Často sa mi stávalo, že na moje osobné mobilné číslo, ktoré je utajené a nenachádza sa v žiadnom telefónom zozname mi zavolali z rôznych prieskumných agentúr a ponúkali mi rôzne prieskumy, produkty, ponožky, syry, dokonca zmenu mobilného operátora a pod. Zakaždým moja prvá otázka ktorá na nich smeruje je – odkiaľ máte toto číslo? A zakaždým počujem naučenú odpoveď, že je z telefónneho zoznamu. Ako? Keď mám utajené čislo? Vtedy sa už dotyčný volajúci len rozlúči a snaží sa čo najskôr ukončiť rozhovor. Raz sa mi stalo, že v priebehu 4 dní mi denne vyvolávali aj dva-trikrát rôzne prieskumné či reklamné agentúry s cieľom nahovoriť ma na niečo. Na štvrtý deň som už vybuchol a povedal, že ak neprestanú, tak na nich podám trestné oznámenie za obťažovanie. Urobil som to asi pri troch telefonátoch a odvtedy sa mi už viac nestalo, že by mi volali z nejakej prieskumnej agentúry – aká náhoda. Raz som sa bol na tento problém opýtať u kamaráta, ktorý ma predsa len väčší prehľad o mobilných operátoroch, ale aj o právnej sfére a ten mi podal jednoduché vysvetlenie. Zakaždým, keď si vybavujem nejakú kartu na zľavy, alebo vypĺňam pre niektorú z firiem nejaký formulár, tak sa moje osobné údaje spracujú a vzhľadom na to, že pri týchto formulároch je malými písmenami napísaný aj odkaz na rôzne zákony, môže táto spoločnosť moje telefónne číslo, či iný údaj (dokonca aj osobný) poskytnúť tretej strane na reklamné a propagačné účely.
Preto ak chceme súdiť Štatistický úrad Slovenskej republiky za to že zneužije naše osobné údaje, mali by sme si upratať najskôr pred vlastným prahom a opýtať sa, či tieto osobné údaje sami dobrovoľne nevydávame hocikomu inému. Pokiaľ mi je známe v histórii ŠÚ SR sa ešte nestalo, že by k takémuto úniku došlo, preto je súčasná nedôvera v túto inštitúciu len zrkadlom nedôvery spoločnosti voči vládnym orgánom . Samozrejme pri sčítaní a po prepuknutí škandálu urobil chyby, z ktorých musíme veriť, že sa v budúcnosti poučí a pri ďalšom sčítaní o 10 rokov sa tento scenár nebude opakovať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár