padlo mi na plecia
a
krehké krídla
nevládzu...
udržať príval
kĺzajúcich sa pramienkov
sĺz.
Len
jedenkrát a naposledy.
Tasím meče
a
rozseknuté rany
prudkým rezom
zocelím...
Priesvitné jazvy
nepresvitajú.
Priepasť
nad životmi
dýcha...
Jeden
a
druhý
pretrhnutý.
Rozsvieťme mesto
na mieste
a
slnko sa pospája
s nízkym oceánom.
Teraz.
Neodvracaj sa.
Psst,
už nehovorím.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
12. 10.októbra 2012 16:18
nesekaj sa, co si emo?
Napíš svoj komentár