Nenávisť odkiaľ sa berie ? odkiaľ pochádza ? čo ju vyvoláva ? Aké je jej riešenie ? Kam nás zavedie ? Čo vyrieši ? Vždy ma zaujímalo veľmi veľké množstvo informácii , no už som na to prišiel. Vždy som cítil v sebe zlo , ale aj dobrotu , laskavosť , súcit. Vždy ma priťahovalo zlo , no aj dobro malo v podstate čo do seba , ale čím silnejšie a intenzívnejšie zlo to bolo , tým to bolo krásnejšie , duchaplnejšie. Lákalo ma zlo , ako slasť droga všetky pocity zla boli úžasne. Strach úžasný všade prenikajúci pocit pred ktorým sa nikde nedá schovať , ktorý ma dokázal naplniť a nikdy nepustiť a naproti nemu bol aj iný ľudský pocit , pocit dobra odvaha , motivácia aj tak by sa to dalo nazvať. Odvaha spraviť to na čo by sme sa neodvážili , ale keď nás niekto zaženie do kúta , tak sa nám ukáže. Niekedy je odvaha ku prospechu , lenže je tu pocit zla tzv. nenávisť. Pocit zla nenávidieť niekoho , pocit ktorý musel každý zažiť , pocit pred ktorým sa nedá ubrániť. Nenávisť so mnou balansuje vždy keď sa necháme unášať udalosťami ktoré mňa ranili , činmi zla mierenými proti mne. Ale je to tak už od dávna sa vedelo že nenávisť je niekedy lepšia ako odvaha. Odvaha vrhnúť sa do boja , nenávisť , nenávidieť nepriateľa tak že sa vrhnúť do boja za jediným účelom a nehľadieť na to čo s nami bude. O áno to je ten pocit... Dokonca aj niektorý ľudia mi hovorili že mám dobre srdce , keď som sa nechal obmäkčiť , nechal som sa uniesť emóciami a udalosťami keď som dokázal balansovať a rozhodovať sa medzi tým čo spravím a nespravím. Dokázal som konať aj činy dobra no a nad tým som moc premýšľal ako je možné že ja dokážem aj dobro. Vždy by som sa nechal uniesť temnou stranou ako Anakyn v Star Wars. Zlákala by ma a spútala temná strana a určite mi dá väčšina ľudí za pravdu. S dobrotou sa v dnešnom krutom svete nedá prežiť , človek musí ísť cez mŕtvoly za svojím cieľom poslaním , predurčením. Mám dobré srdce ktoré ma v situáciách dokázalo zadržať , ako ruka čo nesiahne na život neozbrojeného nepriateľa. V daný okamih ma dokázalo moje srdce naplniť pocitmi dobra , láskavosťou , dobrotou , pocitom predurčenia pomôcť. A aj som pomohol , pomohol som tým aj sebe. No potom prevládla duša satana ktorú mam v sebe , a pocit dobroty vystriedal pocit tej krásnej beznádeje v ktorej sa utápali ostatný. A mňa naplňovalo to všetko naokolo , škoda že nič netrvá dlhšie zlosť ktorá so mnou niekedy balansuje tak intenzívne a opojne že by som vtedy dokázal utopiť celý svet v krvi. Rýchlo vyprchá a vracia sa k vedomiu môj neutrálny mozog , ktorý mi dá odpovede ale aj nové otázky. Dokáže ma usmerniť na cestu ktorá nikam nevedie. Je to zaujímavé , ale aj bizardné , mozog génia spútaný v tele dobráka ktorému vládne duša satana.

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár