PO zobudení a zdvihnutí mojej pomerne čerstvej osemnásťročnej rite a pri vykonávaní rannej hygieny, ktorá sa neodmysliteľne spája s ranným studeným prúdom sviežych ranných myšlienok, som sa tak zamyslel nad svojím doterajším životom, konkr. nad všetkými tými ľudmi, ktorí doň vtlačili svoju stopu. Bohužiaľ/našťastie väčšina z neho aj odišla alebo sa pomaly stráca.

Napr. kamaráti z ranného detstva, ešte zo škôlky, s ktorými som prešiel prakticky celú ZŠ, okúsil prvú cigaretu, prvý pohárik vína alebo prvé záujmy o opačné pohlavie. Nakoniec sa z pánov vyklubali hovadá dosť silného kalibru(ani sa nejdem rozpisovať čo spravili, ale poviem Vám, v živote som sa necítil už necítil podobne)..jednoducho museli ísť kade-ľahšie a od tej doby to ide aj so mnou dolu vodou, ale na druhú stranu naučil som sa stáť na vlastných nohách sám za seba a akosi som vymedzil hranicu vplyvu ostatných ľudí na mňa.

Kto je ďalší? Povedzme, povedzme bývalý spolužiak, ktorý sa presťahoval do väčšieho mesta. ešte vtedy sme sa občas stretli, ale akosi už chýbala tá chémia, z neho sa stal maniak na nirvanu a jeho vlasy by ste si všimli aj z lietadla(boli fakt obrovské a zaujímavo stáli). Potom sme na chvíľu(asi pol roka) stratili kontakt..a zrazu je z neho nihilista, ktorý má tajný plán vyhubiť celé ľudstvo, miluje zvieratá(fakt akože fanaticky, ale nie je to zoofil), históriu a dvoch ancikristov a i keď som si s ním vlastne pred chvíľou písal, akosi cítim, že to už nie je ten istý človek.

A čo tá super dievčina, moja prvá internetová známosť? no jednoznačne, baby z Liptova majú niečo do seba. Hmm, keď si zoberiem ako sme si písali často aj do ranných hodín a ja som s ňou objavoval čaro internetu a čumenia na sexy fotky, musím konštatovať, že trochu chýba. Lenže potom si našla chalan, ktorý ju iste mnohokrát pretiahol a zmenilo to jej pohľad na život(darmo, keď sa z dievčat stávajú ženy), postupne to upadalo až jedného krásneho dňa som stratil pri dodatočnom premazávaní contact listu delete a finito. Zbohom Vanda.

A potom je tu veľa takých krátkodobejších pánov a dám na holenie, tých však musím spomenúť len okrajovo...bývavali časy keď sme spolu chodievali, von, chceli založiť skupinu, chľastali alebo bezmedzne chatovali...našťastie týchto ľudí by som mohol zaradiť len do skupiny ktorí pre mňa pomaly prestávajú existovať...fortunately, tak skoro neprestanú, ale niekedy by sa mohli trochu posnažiť.

Au Revoir.

 Úvaha
Komentuj
 fotka
mimi89  29. 9. 2008 22:17
taky je zivot.ludia prichadzaju, odchadzaju...
 fotka
shaolingirl  29. 9. 2008 22:50
máš pravdu, ale skús dať ľuďom trochu šancu..nie všetci sklamú.... a hoci sklamanie je sviňa tak sa to dá prekúsať....
 fotka
kua  30. 9. 2008 07:13
Pekne napisane... aj mne par ludi vlastne len tak zmizlo,neviem kam,ani preco. Ale pridu novi...
 fotka
radiohedka  30. 9. 2008 18:09
mna najviac sklamali ludia do ktorych som vkladala najvacsie nadeje a taki o ktorych by som to nikdy nepovedala su teraz pri mne a som rada ze ich mam...
 fotka
zemina  12. 10. 2008 22:10
a toho sa obcas celkom desim. ze niekto na kom mi mimoriadne zalezi, bude po chvili fuc.. ani sa nenazdam..

ale kym tu ti ludia su, taketo myslienky si treba vyhodit z hlavy..

kazdopadne aj ja by som si vedela takto nostalgicky zaspominat...
Napíš svoj komentár