Šťastena im dala krásne dieťa, silné sťa buk. Dolinou chovanou, dedinou spevnenou, rodinou spojenou.
Všetci si ho zaľúbili, každe dievča z okolia sa pobiť šlo oňho, len aby ho nachovali, pomojkali.
Rastol ako z vody, radosťou a pýchov rodičom bol. Každy takého syna chcel mať, veru fešák a čo chytil do ruky stalo sa dielom. Nešetrila sudička, nadelila talentu, i zahral, i zatancoval, nakreslil, namaľoval, zábavu rozprúdil, každého udobril. Veru, do voza, do koča, taký on bol.
Jedného dňa sa zatúlala zla duša do okolia, všetci zutekali, veď večný to postrach tohto sveta, dvere domky pozamykat, dobytok poschovávať. Odvážnosť sa niekde našla. Omyl len prostoreká zvedavosť!
Junák sa odhodlal postaviť voči:
,,Vari sa nehám zastrašiť?"
Mamka kričí!:
,,Srdiečko, si ešte mladý ešte neskúsený, nevieš odolať, poď sem ja ťa ochránim. Potrebuješ čas aby si pochopil, naučím ťa, vyvarujem ťa, len poď sem ku mamičke!"
Len Junák akoby sluch stratil. Vzpriamene sa vztýčil zlu, skrútilo ho, hádzalo, plač a slzy
Úškrn, junák precekol :
,,Matka, toto je to čo som hľadal, pravda a táto sa mi páči, nehľadaj ma on vie čo chcem, chápe moje sny a vlastne už ich nepotrebujem, ja ich prežívam!"
Smiech do okolia rozoznel, škodoradosťou, zákernosťou prepukal, bolesť každy očul v ušiach.
Dolina zarmutená, pokolena v slzách topená. Licia horia siedmym tváram iné hlavy pukajú, odvrhlo sa šťastie z dlane.....beznádej vzplanie.
Kto ho zachráni, kto?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
tequila
1. 12.decembra 2022 16:28
to co bolo
Napíš svoj komentár