So slzami v očiach na neho pozrela. Držal v rukách len jeden jediný predmet. Bol to papier. Nie. Bola to krabička. Krabička zabalená do zlatého baliaceho papiera. Všade po papieri skákali vianočné sobíky, akoby ignorovali fakt, že Vianoce už dávno skončili a je čas na odchod.

Tak veľmi toho človeka nenávidela. Za všetky tie veci, ktoré spravil. Za všetky tie klamstvá, za ničenie jej pravého ja. Za to, že ju prinútil byť človekom, ktorým sa vždy stránila stať. No väčšmi ho nenávidela práve preto, že ho milovala.

Tak veľmi toho človeka milovala. Aj keď to všetko spravil. Aj keď jej klamal a zničil ju.

A teraz.. Po tak dlhej dobe. Keď si už myslela, že ho nikdy neuvidí tu pred ňou stál. Stál tu s tou nemožne zabalenou krabicou so sobíkami a tým zlatom, ktoré mu pravdepodobne vypadlo z očí. A ospravedlňoval sa.

Nie za to, čo spravil. Za to sa už ospravedlnil nespočetnekrát ale ona mu v hĺbke duše aj tak nikdy neodpustí. Aj keď sa s ním smiala. Aj keď s ním tancovala a spievala. V tom smiechu, v tom tancovaní a síce v tom všetkom čo spolu robili bola malá čierna škvrna. Dosť temná na to, aby slabšieho človeka ovládla, ale ona sa nikdy nepovažovala za slabého človeka.
Ospravedlňoval sa za to, čo sa stane.

Za celý ten čas nepovedal ani slovo. Ona len nemo pozerala do jeho smutných očí, bála sa pozrieť na krabičku. Naťahoval k nej ruky.. Akoby ju žiadal o to, aby sa pozrela. Aby nakukla do toho víru, čo ho zrazu ničí. Toho nezničiteľného chlapa s vždy čistým štítom.

Keď už viečka nevydržali nápor sĺz, roztriasli sa a zrazu sa jej po líci rozkotúľali potoky sĺz. Na plač čakala tak pekelne dlho.. Ale prečo plače práve pred ním?

Sklopila zrak. Najprv od sĺz nič nevidela. Pár krát zamrkala a pozrela sa na krabičku.
Usmiala sa. Usmiala sa tak ohromne povzbudzujúcim, úprimným, dobrosrdečným úsmevom, akoby ignorovala fakt, že plače. Že plače tak neúnavne, že sa jej na nose vytvorila bublinka. Už ďalej nevidela chlapca, pretože to bol sen. Ale zrazu videla, aký mimoriadne poučný ten sen bol.

Pretože vždy, keď zavrela oči, videla len tie tri slová napísané centrofixkou na zle zabalenom darčeku. Tri slová, ktoré navždy zmenili jej život. Pretože konečne pochopila, čo spravila. Spravila jednu obrovskú bodku za ich príbehom. Pochopila, že je to pre ňu koniec. A tak bola šťastná.

PRE MOJU LÁSKU

stálo na tom darčeku.

Ale nebol pre ňu.

 Skutočný príbeh
Komentuj
Napíš svoj komentár