už sa nevládzem tváriť,
že sa nič nedeje
a že môj život niekam speje.
Potrebujem oporu v niekom komu môžem veriť,
v niekom kto ma dokáže podporiť.
V niekom, kto ma bude mať rád takú aká som,
načo som vlastne pod slnkom?
Cítim sa tu nepotrebná,
mám v sebe veľkú tmu.
Chcem veľa, keď chcem byť milovaná?
Keď chcem iba lásku?
Neviem sa zbaviť pocit, že som omyl prírody,
som tu už len kvôli mladšiemu bratovi.
Veď nebyť jeho, nikomu by som nechýbala
a každý by bol šťastný,
že tá škaredá konečne zmizla
a svet je bez nej krásny...
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
vinyl1
10. 3.marca 2009 18:55
chýba ti anjel
3
mam tiež niekedy takéto pocity ale kamaráti sú to prečo sa oplatí chodiť po zemi Sú to dobré, čo nás v živote stretlo, a robia svet znesiteľnejším
4
túto
jo mimochodom k obsahu básničky z môjho subjektívneho poohľadu : daj si facku vieš že to tak nie je a máš tu nás
jo mimochodom k obsahu básničky z môjho subjektívneho poohľadu : daj si facku vieš že to tak nie je a máš tu nás
Napíš svoj komentár