Začiatok všetkého je vždy krásny, preto, na začiatku tohto listu ti píšem, že ťa ľúbim. Sme od seba milión kilometrov a ja viem, že ešte pár minút bez teba a umriem. Niežeby to bolo žiaľom, veď len pomyslenie na tvoju existenciu mi dáva silu žiť, ale strely ktoré posledné dni uhýbajú naše tela sú viac a viac nebezpečné.

Trávim väčšinu času v zákope a prosím vesmír o odpustenie. On sa z ľútosťou pozerá a vraví: „ tak ti treba“. Je to začarovaný kruh, kde hlavnú úlohu hrá smrť a detský plač.

Bojujeme sami proti sebe. Keď stojíme na podmínovanej lúke, zočí voči svojmu nepriateľovi. Nepriateľovi, ktorý každý večer píše list svojej žene a potichu vzlyká nad fotkou svojej dvojročnej dcéry. Buď prežiješ ty alebo on! Kto nás bude súdiť za tento čin? Keď aj posledný kat v tejto krajine, Boh, bude radšej piť čaj s hriešnikom ako sám?!!

Zotročili mi ruku, zdrvili dušu a zničili túžbu, že ťa ešte niekedy uvidím.

Tvoj pohľad, je moje vianočné prianie. Je 22.12.2010, továreň na sny bola zatvorená aj v zlatú nedeľu a hodiny tikajú čoraz pomalšie, až zastávajú, ešte posledný nádych a váham, či tento list nájde niekedy svojho adresáta, moja Vysnívaná.

Stretli sme sa troška nevšedne, v mojom sne. Kde si sa zjavila celá nahá. Tvorila si súlad, jednotu zemskej hrdosti, vesmírnej sily a detskej hravosti. Skutočnosť, že ku mne patríš si potvrdila svojou víziou –tretia svetová vojna zúri a ako prvého zabije Teba, lebo veríš v silu svojich snov.

Hlúpe? Nie, ľudské!!!

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár