dávno zvyknuté
na bolesť
Už nie si
nie tu
nie pri mne
nie môj
Len tak
ľahostajne
mizneš
pomedzi prsty
ako absatrakcia
A predsa
ležíme vedľa seba
v tajomstvách
túžby
žobrajúc
o posledné verše
Vykrmujem ťa
spomienkami
nesmrteľnej skutočnosti
lebo…
Radšej zomriem
na lásku
než na prázdno
bez nej
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár