*22.6.1991

Tretí deň premýšľam nad tým aké by bolo pamätať si veci z minulosti. Z obdobia, keď som mal asi tak 2 roky. A čo by som vtedy vlastne videl?
Najmä teba, osobu, ktorej sa dnes prihováram ale odpoveď nepočujem. Osobu, ktorú prosím o pomoc ale nevidím či prikyvuje hlavou áno alebo nie.

Ako by si vyzeral ?!
Naši vravia, že by si bol niečo medzi mnou a najmladším. Túto kombináciu si nejak neviem predstaviť. Bol by si jeho postavy s mojimi vlastnosťami ? Alebo naopak ?
Zamýšľam sa ako by sme rástli, akú školu by si budúci rok končil. Chcel by som vedieť aké by to bolo keby si tu bol. Mali by sme rovnakých kamarátov ? Bili by sme sa ?

Boli by sme iba dvaja, ty, ja ? Bol by ešte potom aj najmladší ?
Neviem si predstaviť ako by nás vychovávali, Až mi je smiešno keď si predstavím koľko bitky som dostal. Snáď by si bol lepšie dieťa. Keď ti píšem tieto riadky mám oči zaliate slzami a triafam písmenka obtiažne. Chcem ťa vidieť ako vyzeráš, teraz.

Nikdy ma tento pocit neprepadol tak ako teraz. Chcel by som sa s tebou porozprávať. Zaujíma ma ako nás vidíš ty. Ako sa máš. Vraj dobre-všetci tak vravia. Chcem vedieť aká bola tvoja úloha, prečo si tu bol tak krátko alebo čo si vlastne svojím krátkym bytím zmenil.

Ja si ťa nepamätám veľmi, mám zafixovaný len jeden obraz, jednu tvoju fotku zo situácie a nič viac si nepamätám. Nepamätám si obdobie, keď plakali naši, nespomínam si na obdobie keď mali čo robiť sami so sebou, keď padré udržal svoje nervy na uzde. Byť mnou tak doktor sa neprejde a nenaje. Aké to je keď matka vynosí pod srdcom dieťa a pozerá sa po roku bezmocne na prázdnu perinku?

Skladám im obdiv, obom.
Neviem ešte ako ale verím, že ten krátky čas, ktorý si tu strávil pomohol aj mne. Verím, že si blízko a že vedieš moje kroky, kroky najmladšieho aj našich rodičov.
Možno aj tebe ďakujem za toho brata, ktorého mám teraz. A hanbím sa za to ako sa k nemu niekedy správam. Je komické keď si to uvedomím až teraz spätne.

Kedy ťa zas uvidím ?!

 Skutočný príbeh

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu