Prišla Margita. Bolo päť hodín.
Dala si čaj a dve lyžičky cukru.
Vravela ,,mňam, aký dobrý čaj"
Mala som čas, ale nie chuť.
Sedeli sme oproti sebe a ona pila čaj a mala čas.
Rozprávala. Rada. Pijúc čaj, rozprávala. Stále.
Nepočúvala som.
Sledovala som jej čaj a čas.
Je milá, ale dočerta, prečo má vždy čas?!


...návšteva, ktorú nepotrebujem.

 Blog
Komentuj
 fotka
pubertslatinocelny  1. 5. 2010 12:07
volake huste
Napíš svoj komentár