Oddychuje ...
Tam kde chodí duša snívať
A možno sama zistila
Že poézia bez smútku ostáva aj tak sama sebou
A že tam kde iní končia dychom
My vieme ťahať svet ďalej
Nech sa točí obalený do stoviek metafor
Smútok nie je hranicou rýmov
A nedokáže schovať milióny obrazov
Načmáraných v oblakoch
A keď nás predsa zahalí krásna melanchólia
Vieme, že múza sa možno zase zachvela
V sladkom kŕči chcenia
pre teba...
étoile
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
presne vtedy keď nás zahalí "krásna" melanchólia.