Môj preklad úryvku z diela Jean-Christophe od Romain Rolland

Je to jeden z prekladov, ktoré si pripravujem na hodiny umeleckého prekladu.Tak teda príjemné čítanie A kritiku ocením...

Zelená masa rieky plynie ďalej ako osamotená myšlienka. Preteká bez vĺn , ba takmer bez menších ohybov s trblietavými a mastnými odleskami. Christophe sa už na ňu nedíva; celkom zavrel oči, aby ju lepšie počul. To burácanie ho neustále napĺňa a opája . Je nasiaknutý večným panujúcim snom. Na búrlivom dne mora sa dravou živelnosťou vznášajú zrýchlené rytmy. (...) Dievčatko s hnedými kučierkami, túžobným a vysmievačným pohľadom ... Modrooký chlapec s bledou tvárou ju zádumčivo pozoruje...ďalšie úsmevy, ďalšie oči- zvedavé a zvodné oči, ktoré pohľadom vykúzlia rumenec – láskavé oči plné bôľu ako vľúdny pohľad psa- naliehavé oči a trpiteľské oči ... A táto postava bledej čiernovlasej ženy so zovretými perami. Jej oči akoby pohlcovali polovicu tváre, akoby ju násilne znehybnili...A ešte tá najdrahšia zo všetkých žien, ktorá sa usmieva jasnými sivými očami, pootvorenými ústami, v ktorých žiaria malé biele perly...Veru, pekný zhovievavý a láskyplný úsmev! Zohrieva srdce nehou! Aký je príjemný! Ako ho milujeme! Ešte! Usmej sa na mňa ešte raz! Neodchádzaj! ...Beda! Omdlel! Ale ponechal si v srdci neopísateľnú nehu. Už v ňom nie je nič zlé, nič smutné, nie je tam nič... Nič, len ľahký sen, pokojná hudba, ktorá sa vznáša počas krásnych letných dní v lúči slnka ako syn Panny... (...)

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu