Trasiem sa a zle sa mi dýcha.
Pri pomyslení že ťa stratím prepadávam sa.
Odhaľujem ti celé svoje vnútro,
všetko tajné už je preč
len v snahe zachrániť čo už je stratené.
Vidím ako to skončí,
nevyhneme sa jednému osudu.
Človek je slabý keď prichádza
tá nekonečná spravodlivosť.
Preto odpusť,
jeden čin nás oslobodí
ale oddelí navždy.
Čas nezastavíme,
čas neoklameme,
čas nezachraňuje,
čas bolí a bude bolieť
navždy.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár