povedz mi pár fráz,
ktoré sú cudzie iným,
aby sme podtrhli sen
klíčiaci v našich hlavách,
cudzí naším srdciam.
Potom skloň hlavu,
roztápaj ma v ohni
chladných kvapiek
dažďa a sĺz.
Pretože nás oslepuje
vlastný zrak
vidíme len svetlo
a tieň našich tiel.
Neustále prepadáme,
znova a znova,
aby sme ukradli nebo
aspoň na chvíľu
len pre seba.
V nádeji na nový koniec
stojíme pri sebe,
trháme svoje košele
zas a zas
kým nezostanú biele.
Dni z nás robia otrokov,
roky oslobodzujú...
a ty sa do mňa vpíjaš
stále viac.
Otváram sa, opúšťam...
pre teba, pre oblaky.
Nesieme sa hore,
aby sme znova
ukradli nebo
pre nás,
pre všetkých.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár