Moja rodina..Hmm teraz je to uplne nieco ine ako ked som bola dieta..hadky rodicov..otec opity,mama nervozna jedneho dna chytila take nervy ze sa dala na chlast aj ona..Predstavte si potom tu rodinu idilku..Otec opity zbada mamu opitu a potom to zacne..Hadky,nadavky,prve facky..Dost vela krat som sa postavila medzi nich a dostala par faciek..Mamtka ma ma aj z nozom po byte nahanala..Hmm..spomienky su na to hrozne..Moj brat robil a dost vela krat sa stalo ze ani radsej domov neprisiel..Do skoly som chodila neupravena,nenaucena,unavena..Nezvladala som to..Spoluziaci nemali ani sajnu o tom co sa u nas doma dialo..Vzdy som sa snazila tvarit ze som v pohode..Matika ta bola pre mna spanielska dedina nad ktorou som nemala sancu rozmyslat..V hlave som mala kopec inych myslienok..Boli to myslienky typu..:Co bude zasa doma..skonci to niekedy?..Normalne som sa bala chodit domov..V noci som sa zamykala v izbe co som sa bala ze mama pride a zabije ma..To u mna byvalo od vtedy co ma nahanala s tym nozom..Otec nebol zly,len mama ho vzdy provokovala..Kolko krat som sa jej zastavala a ona si to nevazila..Raz som mala take deprese,ze som sa zamkla v kupelni..zobrala ziletku a rezala..rezala...No po case som zistila ze to bola hlupost,ktora mi nikdy k nicomu nepomohla..Mama isla na liecenie a teraz je 7 rokov v poriadku..Ale vo mne vzdy ostane ta neistota co ak to pride zasa?Hadky..Ked sa len za malickost hadaju uz mam strach..Napriek tomu milujem svoju rodinu a mam ich rada..Vzdy som im prepacila ked urobili nieco zle..Tak rada by som na to zabudla..ale ked to nejde..uz tolko rokov od vtedy ubehlo..a stale to je vo mne..ten strach..a hlavne tie spomienky..

 Blog
Komentuj
 fotka
keksik111  22. 10. 2007 21:00
wau, obdivujem ta, asi by som nikdy nedokazal tak uprimne napisat taky tazky clanok... a najma to ze si uplne vsetko dokazala odpustit.. ja tiez odpustim vela, ale toto neviem ci by som zvladol... uzasne
 fotka
zemina  22. 10. 2007 21:01
Drzim Ti palce, nech to vydrzi v poriadku co najdlhsie..
 fotka
rubby  22. 10. 2007 22:01
Strasne smutne a uprimne napisane, obdivujem ta, ze si to dokazala tak napisat. A mala si to velmi tazke, ale zial zivot nie je vzdy spravodlivy. Hlavne si ver, ze vsetko bude uz len dobre, prajem vela, vela stastia v zivote!!!
 fotka
flaska  22. 10. 2007 22:05
TTak to fakt sii mala ťažke.. fakt obdiiv djevča.. ten strax xapem.. moja matka tjež bola alkoholička.. a tjež sa bojiim že sa to vraati...
Napíš svoj komentár