Je pravda,že sa nedá porovnať život dislektika a človeka ktorý sa nedokáže ani len pohnúť..U nás mnohokrát na ulici stretávam teda vidávam ludí,ktorý sú postihnutý..či su na vozíčku,či normálne sa túlajú po meste a snažia sa žiť..Tý ktorý majú tú možnosť pobehovať si toho vytrpia dosť..a aj tý,ktorí sú na vozíčku..Velakrát vidávam jedného chlapca,vozičkára..Jeho mama ho vozieva a vždy ked ho vidím a pozriem sa na nho vidím,ako sa pozerá na každého okolo seba..Pozerá sa na nich ako sa prechádzajú,deti jašia..Vždy sa zamyslím nad tým,ako mu je..Viem určite nie dobre..Príde mi ho lúto..Nie tým spôsobom,že a je na vozíčku chudáak..Tak nie..Myslím tak,že by som mu s celého srdca priala aby žil normálny život..Vela krát som zažila ludí,ktorí sa dokázali posmievať..Ak mám povedať pravdu pár krát ma to priviezlo až k slziam,ked som videla ako sa tí druhí posmievajú človekovi,ktorí im absolutne neublížil..Ich reči typu:Aaaa ty vyzeráš!ich rehot a posmievanie ma vytočili do zúrivosti..Ved toto už neni normálne aby si ludia robili srandu aj s ludí ktorí žijú ťažký život..Chcela by som videť ich ako by sa cítili.Keby sa sami nemohli postaviť na nohy,zbehnúť na zachod,okupať..ale týto ludia sa s tým naučili žiť aj ked si určite mnohokrát pomysleli,že nechcú žiť..Je to ťažké..Preto budte tolerantný k týmto ludom..sú taký ako mi..a nemôžu za to,že sú chorí..Chceli by žiť tak ako mi..Chceli by zažívať to čo mi..Ked zbadám toho chlapca a vidím ako sa usmeje na okolitých ludí,poteším sa tomu lebo mi to pride zlaté a som rada,že ho vidím aj usmiať sa..a nielen smutného..Naozaj nechápem tých,ktorí dokážu byť taký bezcitný..Je mi to luto,že sa nájdu aj takéto prípady..Keby mali možnosť zažiť to ako im je aspoň na jeden deň,snád by sa spamätali..

 Blog
Komentuj

4 komenty k blogu

1 
fotka
the.wall  17. 10. 2007 17:32
ANO
2 
fotka
kasko  17. 10. 2007 17:36
No mne je to tiez luto ja patrim tiez medzi postihnutych sa priznam i kde to na mne nevydno ale amm problem napr zo zrakom a nejdem to rozoberat toho je aj tak viac.

Ludia ktory sa posmievaju tym postihnutym su iba krepy ukazuju svoju debilitu a bohuzaial aj slabe stranky. Ten teda vyzera hned sa pozriem na jeho ksycht a prejde ma chut na vsetko.

Mne nie je zasa ich luto, ze nechodia a tka. Mne je luto toho, ze sa nemaju kde uchytit. Ze ic spolocnost sama odczdzuje. taky clvoek sa horko tazko niekde uchyti Ja to velmi dobre poznam.

Takze chyba je len v spolocnestve a v narokoch druhych na ine osoby. Ale lepsie to nikdy nebude.

Ale prave taky ludia sa vedia tesit zo zivota. Ale ja som vinimka .....
3 
fotka
pupatko  17. 10. 2007 18:36
pekny prispevok a pravidivy,bohuzial

ludia ktorí su postihnutí či už fyzicky abo psychicky maju ine životné priority,praxovala som s detmi(no v podstate to boli 30roční ludia,ale ich rozmyslanie bolo ovela nižšie,bolito autisti, mali dawnov syndrom a vseliake ine ochorenia....)a tie ich zivotne priority a idealy su podstatne a nie nejake somariny co riesia ostatni ludia,ktorí maju to co oni nemaju a nevažia si to!takýto ludia sa dokazu tesit z maličkosti,na ktore my obycajní ludia castokrat zabudame,a ked vydite usmev takeho cloveka,ako sa uprimne tesi,az vam srdce podskoči,
4 
fotka
shiba  17. 10. 2007 19:03
ano mas uplnu pravdu! jedna z veci ktora ma dokaze rozplakat je to ked sa niekto vysmieva ostatnym, ktori za to ani nemozu

ja strasne obdivujem takych ludi, ktori sa s tym vyrovnali a dokazu s tym zit...viem ze ja by som to nedokazala...

vzdy ked takych ludi vidim, predstavim si seba na ich mieste alebo na mieste ich rodicov a som stastna ze ja taka nie som, lebo ja by som tak nedokazala zit
Napíš svoj komentár