Cela č.10 blok2 (Alcatraz)-2.

Na druhý deň som sa zobudil na spomínané bolesti hlavy a krku. Nebolo to nič príjemné.
Ako každé ráno, aj dnes som si načmáral na stenu čiaročku. Tých čiarok tam už bolo neúrekom,presnejšie 3652. Pýtate sa ako viem, že na stene je presne toľko čiarok koľko som uviedol? Jednoducho, dnes mám narodeniny, je 3.februára.. Na každé narodeniny si darujem/ resp. nachytám
pár švábov a spolu so švábmi si trochu požurujeme. Švábom dám par omrviniek, nech si trochu pomaškrtia.
Začul som prichádzať dozorcu, rýchlo som to všetko skryl. Je to nejaké čudné, keď sem ide dozorca, už sa tu dosť dlhy čas neukazoval. Dobre vidím? Vedie sem aj so sebou jedného
vychudnutého väzňa. Pridelili ho do mojej cely, to som fakt nečakal.
Neváhal som ani chvíľku a hneď som sa s nim zoznámil. Volal sa Frederik a mal 30rokov.
Konečne som mal s kým podebatovať. Toľko toho som mal na duši, že som spoluväzňa uspal.
Na druhé ráno som pokračoval v debate. On mi toho tiež veľa narozprával. Myslím si, že sme toho
mali veľa spoločného. Už som začal tak dôverovať, že som mu aj ukázal svojich malých priateľkov švábov. Dozorca bol na nás pár krát pozrieť, či je všetko v poriadku. Všetko bolo OK, až príliš by som povedal.
Na ďalší deň som sa zobudil nesmierne šťastný. Zobral som krabičku so švábmi, nič sa v nej nehýbalo, teda v nej nič nebolo. Kde sa len mohli podeť,do frasa!!! Pozriem sa na Frederika a on sa šibalský usmieva. Bolo mi to hneď jasné. Pýtam sa ho prečo to spravil a on na to, že
,,bol som hladný,,.Strašne ma no nasralo! Pred očami sa mi zablyslo jasné biele svetlo a strašne ma ľadovo pálila tvar, a za tým už len tepla červená. Celá cela bola zaliata krvou a Frederik už len nehybne ležal na zemi, a z hlavy mu vytŕčali jeho kúsky malého mozgu. Nechápal som čo sa stalo.
Stalo sa to, čoho som sa najviac obával. Zase som zabil, ale ešte v živote som tak nikoho nezmasakroval...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu