Ráno bolo krutejšie než obyčajne. Nesmierne ho bolela hlava a k tomu si pravé spomenul na včerajší večer. Včera sa zase pochytil so Zeenou. Samozrejme vedel, že aspoň on by mal byť rozumný, keďže diablica toto slovo nepozná. Presne ako nevie čo znamenajú slová ako sebaovládanie, kompromis, starosť o druhých a veľa ďalších. Ich vzťah bol, je a bude komplikovaný. Vedel , že pravdepodobne jediný dôvod prečo s ním cestuje je prísaha , ktorú s ním zložila v chráme Rook a tiež skutočnosť , že sú štvancami v tejto prekliatej no krásnej zemi. Ale z jeho strany v tom bolo niečo viac. Hoci mali rozdielne názory na svet mal Zeenu skutočne rád a už dávno si uvedomil , že by nepreniesol cez srdce keby sa jej niečo stalo.
Oto viac ho trápila včerajšia hádka ktorá sa skončila bitkou. A to bol ďalší dôvod prečo sa dnes cítil poznateľne horšie. Celé telo ho bolelo od nespočetných podliatin ktoré mu zdobili kožu. Jediné pozitívum ktoré v tom mohol nájsť bolo v tom, že tu bitku mohol brať ako akísi tréning aby sa udržal v dobrej kondícií a hádku ako istý druh predohry kde mal nazbierať dostatok adrenalínu a zúrivosti aby sa rýchlo neunavil. No pokiaľ sa obaja nenaučia navzájom rešpektovať alebo aspoň kontrolovať, aby nevybuchli pri každej nezhode , budú príliš dokaličený a slabý , keď príde ku skutočnému boju s nepriateľom. Ale dokým sa to všetko stane musí ju ísť ako vždy poprosiť o odpustenie aby sa konečne mohli opäť vydať na cestu a opustiť túto podozrivú dedinu.
Bolo už pól desiatej, keď Patrik schádzal dole do krčmy. Očakával , že sa tam stretne so Zeenou , ale bol prekvapený. Hneď ako v stúpil do dverí sa k nemu nahrnul podlý krčmár a oznámil mu nech si nemysli , že sa len tak vytratí a odíde bez platenia ako tá slečna s ktorou sem prišiel. Po dlhšom presviedčaní mu prezradil , že ju nik nevidel od včerajšieho večera a tak isto nemohla prejsť cez bránu, pretože hliadky nikoho nepúšťajú ani dnu a ani von po zotmení a dnes ráno jediný kto opustil túto usadlosť bola bylinkárka Sára.
Patrik vedel , že Zeena je samotársky typ. Tak by mu to za normálnych okolností nebolo podozrivé , ale včera sa s ňou pohádal a to znamenalo , že sa jej dnes mal doprosovať a prosiť ju o odpustenie. Takže dnes by Zeena mala sedieť za stolom, tváriť sa povýšene a ublížene,no ale ona tu nebola a ze ju nikto nevidel a bol si isty ze ju nemohli prehliadnut lebo ona rozhodne nebola ten typ ktorý sa ľahko prehliadne. Je dobrých 180 cm vysoká, má hnedé vlasy až po pás, veľké oči farby mora a má ľahulinko opálenú pokožku. A ak k tomu prirátame i hrdé vystupovanie tak príznačné pre aristokraciu. Nie ona bola práveže ten typ na ktorý človek nikdy nezabudne.
Niečo tu smrdelo a neboli to zvratky ktoré pokrývali podlahu vedľa opilca. Dnes bol predsa deň keď by sa pred ňou mal ponižovať a to by si ona nenechala ujsť aj keby mala stretnutie so zubatou. Jednoducho sa jej niečo muselo stať.
Patrik sa práve nachádzal mieste ich včerajšieho súboja. Boli tu obhorené ,polámané , rozbité a inak poničené predmety. V prachu ešte stále boli zreteľné vidieť otlačky. Jeho vlastné smerovali naspäť do centra dediny. Zato jej sa vydali presne na opačnú stranu. Riadil sa nimi niekoľko desiatok metrov kde jej otlačky miznú, ale zato sa tam objavili nové. Ich tvar a hĺbka stopy mu preradila, že Zeena sa tu stretla so skupinkou šiestich mužov, pričom traja z nich boli tvrdšie náturu. Obozretne sa po nich vydal.
Jeho cesta ho zaviedla k starému statku , osamotenému a dobre ukrytému v poraste na konci dediny. Ukryl sa v kroví. Pýšil sa skvelým zrakom a tak mu nerobilo problémy obzrieť si priestranstvo z diaľky. Pozorne sledoval objekty pár hodín. V budovách spozoroval šesť osôb. Jeden z nich – najväčší , najškaredší , najplešatejší , a pravdepodobne aj najhlúpejší bol ich vodca. Usúdil to z toho , že sa z domu ani nepohol , rozdáva rozkazy a všetci ho s radosťou obskakujú. A tiež zistil že každé dve hodiny sa strieda stráž po dvoch ľuďoch. Ale najväčší úspech zaznamenal keď zistil kde pravdepodobne držia Zeenu. Bola to pivnica do ktorej sa vchádzalo z kuchyne. Bola uzamknutá na kľuč ktorý mali dvaja ľudia – veľký blbý šéf a taký vyschnutý holobriadok ktorý ho v rozumových partiách zaiste dopĺňa.
Patrik zhodnotil svoju pozíciu. Šesť po zuby ozbrojených chlapov. Dobre zabezpečený dom. Hliadky a uzamknutá miestnosť s jeho priateľkou. Nevyzeralo to ružovo. Boli šiesti a on iba jeden. Už premohol väčšiu skupinu hrdlorezov ale keby sa na neho vyrútili na raz mal by problém udržať si hlavu na krku. Vedel , že minimálne jedného musí zabiť a to toho kto ma kľúče. Rozhodol sa , že bude jednoduchšie odpratať holobriadka a potom sa nepozorovane dostať do pivnice , zachrániť tam to čo sa zachrániť dá a nepozorovane odtiaľ vypadnúť. Dosť optimistický plán , ale iný nemal. Počká do zotmenia a potom sa vydá vykonať činy ktoré nemusia mať šťastný koniec.
Na večer sa značne ochladilo. Zostať vonku v takejto krutej zime by niekoho mohlo stať život. Patrik sa priam pousmial keď sa približoval k domu. Pred chvíľou sa jeho prvá obeť vybrala von si pofajčiť za dom do závetria. Počkal kým prejde hliadka a nehlučne sa objavil za ním. Potichu vytiahol čepeľ meča s pochvy a o úder srdca mal kľúče vo svojej moci. Holobriadka skryl medzi naukladané drevo. Presunul sa po obvode domu ku vchodu do kuchyne. mal šťastie a nikto tam nebol. Obozretne vstúpil do miestnosti. Ocitol sa v tichu a tme. Z vedľajšej miestnosti k nemu doliehal lomoz. Potichu sa zakrádal na druhú stranu ku vchodu do podzemia. Ako sa len dalo opatrne pootočil kľúčom a schádzal dole. V tme videl mihotať sa svetlo.
Nachádzal sa v slabo osvetlenej miestnosti. Každé miesto vypĺňal buď bodrel alebo špina až na ....... v jenom rohu uvidel niečo príkrite handrou. Nadýchol sa trhol. To čo uvidel ho zamrazilo. Našiel tam Zeenu ale nachádzala sa v nejakom prístroji. Ležala na lavici a ku jej spodku mala priviazané končatiny a samozrejme mala zacpané ústa aby nemohla kričať. Nechápal prečo sa jednoducho nepremenila a nespálila svoje okovy. Chcel ju zaraz odviazať keď v tom si všimol tenulinkého vlákna ktoré tam začínalo a končilo niekde hore. A až teraz si všimol veľkej britvy ktorá by oddelila Zeeninu hlavu od zvyšku tela hneď ako by lanko prasklo. Po dlhšom zápasení ju zbavil tejto pasce. Skontroloval či ju tam ešte niečo neohrozuje a sa na široko uškrnul a zohýbal sa , že ju oslobodí. Nato však musel uskočiť stranou.
Zeena sa práve menila z človeka na diablicu. Vlasy jej zbeleli, koža sčervenala a narástol jej elegantný skoro dva metre dlhý chvost zakončený trojuholníkovitým výbežkom. Oslepilo ho svetlo novo zniknutého ohňa ktorý pohltil jej väzenie. Plamene uhasli a pred ním blčala hnevom Zeena. Ohla sa aby so zeme zdvihla svoje vrhacie dýky.
A v tom okamihu a v ten večer ho zamrazilo po druhý raz. Nad jej zohnutým telom sa týčil šéf lovcov odmien s ozrutným mečom v ruke s ktorým ju chcel prebodnúť. Ani nevedel ako sa ocitol medzi nimi.pocítil ako si chladná čepel meča razí cestu jeho telom. Avšak skôr ako bezvládne klesol k zemi odsekol obrovi hlavu. Do miestnosti sa nahrnul zvyšok nebezpečnej skupiny.
Zeena sa obzrela. Za ňou stál Patrik a pomaly klesal k zemi. Nechápala prečo sa zrazu ocitol za ňou. No hneď ako uvidela rinúť z jeho tela rudú krv, všetko jej došlo. Vedľa neho ležal muž s odťatou hlavou. Mihli sa tiene a v miestnosti bolo zaraz od 4 osoby viac. V zápale zúrivosti všetkých spálila na prach. Pokľakla k telu jej záchrancu. Obrátila ho. Meč dlhý tri stopy bol stále v ňom. Opatrneho vybrala.
Patrik cítil , že umiera. Pozeral do tváre milovanej bytosti. Vedľa Zeeninej hlavy sa vrtel jej chvost. Vždy ho vzrušoval ale to už sa nikto nedozvie a ani ona. No rozhodol sa , že jej v hodine svojej smrti vyjaví svoje city. Už nebude mať čas ho za ne potrestať. Posledný nádych a posledné slová. „ Zeena milujem ťa“ Patrik upadol do bezvedomia.
Zeene vyhŕkli slzy. Premkla ju bolesť a pocity ktoré nepoznala. Pred ňou ležal muž ktorého poznala len pár mesiacov , ale bolesť ktorú prežívala bola taká silná ako bolesť nad stratou rodiny. Vzala ho do náručia. Cítila v ňom ešte záchvevy života. Zavila od bolesti a vyslala oheň na všetky strany. Spáli toto miesto na uhol. Po piatich minútach vychádzala z ohňa a dymu s Patrikovým telom v objatí. Plamene sa mu odrážali od tváre. Premohol ju pocit pobozkať ho. Vtisla mu bozk na pery a smútočným pochodom sa vzďaľovala od pekla.
Tento deň nebol šťastný. Tento deň jej vyrval srdce a zahodil. Už viac nič necíti. Premohla ju prázdnota.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
gagalka
30. 5.mája 2006 22:42
pre vsetkych co citaju tieto riadky. bola by som moc moc stastna keby ze mi poslete svoj nazor na toto dielko lebo som ho napisala v svojej zatial najvacsej depke. duf ze sa aspon niekto ozve a dakujem papa
2
ked ma clovek depku spoldi finove vecicky
len tak dalej a zachvilu vydash poviedkovaciu knihu vela stastia
len tak dalej a zachvilu vydash poviedkovaciu knihu vela stastia
3
najskor som nechapal moc o čo ide ale jak som sa vžil do deja tak to bolo celkom pekne.. zvlašt ked mam taku smutočnu naladu takže podla mna dost gut.. tento članok je podla mna lepši jak ten pred tym čo som komentoval.. ale niečo optimisticke by si tiež mohla napisat..
Napíš svoj komentár