Ikksia si potichu vzdychla. Opäť sa nachádza vo svojom rodnom meste Dion. Na toto miesto ju viaže veľa spomienok. Prežila tu celé svoje dectvo. Má tu svoju rodinu ktorú miluje, rodinu ktorá milovala ju , rodinu ktorá ju vyhnala potom , čo sa rozhodla stať bojovníčkou. Pre nich je už päť rokov mŕtva.

Považovať ju za zosnulú je pre nich ľahšie ako sa stále o ňu báť a vyčkávať zvesti o jej smrti. Rozumela im a o to viac pri spomienke na jej poslednú veľkú bitku ktorá sa odohrala pred ani nie troma týždňami.

Bol krásny letný deň, vtáci nad hlavami štebotali a všade navôkol príroda dávala o sebe vedieť , lebo sa práve nachádzala v rozpuku života. Túto harmóniu narúšal len pochod spojeneckej armády , ktorá išla pokoriť dračieho mága a jeho spojencov. V jednom z regimentov sa nachádzala Ikksia – bývalá elfská princezná. Mala dobrú náladu. Dnes sa zavŕši posledný deň pochodu a nad ránom príde k boju ktorý sa isto zapíše do histórie a ona sama bude mať dosť veľkú šancu sa stať nesmrteľnou.

Bola rada , že sa opäť spojili vojská , lebo ich výhodou bolo to , že sa znova stretne so svojimi priateľmi a bude bojovať po boku s dobrým priateľom Papekusom , ktorý bol jeden z najväčších hrdinov ľudstva a čarodejnicou Katrin ktorá dokáže len jediným slovom v starodávnom jazyku zabiť niekoľko desiatok nepriateľov. Ani ona sama nebola zlá. Za krátkych päť rokov sa stala hlavnou veliteľkou vojsk ktoré strážili západnú hranicu a to začínala ako obyčajný vojak. Vlastní čarovné dualy – obojručné meče – s ktorými ešte žiaden boj neprehrala. No aj tak bude musieť mať veľkú kopu šťastia aby prežila nadchádzajúci masaker.
Boli už tretou armádou ktorú vyslali aby ukončila existenciu šialeného vraha Antereusa, lebo z predchádzajúcich dvoch sa nik nevrátil. Až ju striaslo od predstavy ktorá sa jej objavila v mysli. Zahnala ich , nemohla si dovoliť pociťovať strach. Strach oslabuje a to je neprístupné, je neprípustné aby bol bojovník oslabený či už fyzicky alebo duševne. Jediné zaváhanie a .... . Nie nebude na to myslieť.
Utáborili sa asi kilometer od cieľu ich útoku. Slnko už zapadalo a vrhalo kradmé tiene na ich tábor. Ikksia sedela na zemi a opierala sa o stenu stanu. Nenápadne pozorovala svojich priateľov. Katrin sedela v meditačnom sede a mysľou sa už nachádzala v iných sférach. Pôsobila vyrovnane a veľmi pokojne. Za to Papekus si precvičoval ťahy svojho obojstranného meča. Na koži sa mu leskli prvé kvapky potu. Rozhodla sa , že ani jej taká rozcvička neublíži a proti skutočnému bojovníkovi to bude aspoň realistické. Zastala asi meter od neho a počkala kým si ju všimne. Z tváre mu vyčítala nesmierne sústredenie a vášeň ktorú vkladal do každého ťahu mečom. Upútali ju jeho oči. Mal v nich vášeň, múdrosť, lásku, zármutok a neskrotnosť ktorú nevidela ani u divokých mustangoch na ktorých nikto nejazdil.
Konečne ju spozoroval. Usmial sa, uklonil a dal sa do bojovej pozície. Nečakala ani sekundu a udrela. Bez problémov vykryl jej útok a sám postupoval ku pred. Úder nasledoval úder a každý z nich bol silnejší a rýchlejší. Všimla si , že mu na rukách povyskakovali žily. Sama už začala pociťovať únavu. Jediný spoločný pohľad a obaja naraz zložili zbrane. V najlepšom treba prestať. Niekto im zatlieskal. Okolo nich sa vytvoril hlúčik ľudí ktorý sledoval ich spoločný súboj. Do ich kruhu náhle vbehol zved. Zadychčane im naznačil aby ho nasledovali. Po par minútach dorazili k skupinke štyroch ľudí ktorý sa pozerali cez previs. Jeden z nich sa otočil. Hrôzu ktorú mu videla v tvári ju vydesil. Pozrela cez previs a od strachu vykríkla. Dole pod prievisom videla nabodané hlavy ľudí, elfov a trpaslíkov na oštepoch. Bolo ich tam niekoľko tisíc. Preboha aká ozruta toho bola schopná? Jedno , ale bolo isté to bolo varovanie pre ostatných. „ vráťte sa alebo skončíte rovnako“.
Objav prešiel armádou ako mor. Nahlodal ich morálku a nahnal všetkým strach. Nikto sa s nikým nerozprával a namiesto toho všetci hľadeli do prázdna. Karin si všimla , že nie je v poriadku a tak sa ju snažila uchlácholiť slovami , ale ona nemala chuť na nejaké povzbudzujúce rečičky. A tak sa s ňou rozlúčila s tým , že si na tých pár hodín ide pred bitkou ľahnúť. Kráčala k svojmu stanu , keď si všimla , že neďaleko od nej stojí Papekus a hladí na poslednú pätinu slnka ktorá bola ešte vidieť. Podišla k nemu. Obzrel sa a zahľadel sa jej do očí. Objal ju. Možno je to jej posledný deň a tak ho chce využiť najlepšie ako vie. Pobozkala ho. Pousmial sa. Už ani nevie ako sa ocitla s ním v stane. Ležala vedľa neho. Spal a to bolo dobre. Potichu sa obliekla a vykradla sa von. Na obzore už videla prvé paprsky krvavého slnka. Zmysly sa jej zbystrili. Nastal osudný deň.
Vojská obidvoch strán sa zoradili na bojovom poli. Jediný povel a spustí sa to. Pohľadom pátrala po Katrin a Papekusovi. Dnes ešte neprehovoril ani slovo. Niekto vydal pokyn lebo všetci sa pustili do boja. Pomodlila sa ku svojej kráľovnej a sama sa pustila zabíjať. Kúzlom sa zahalila do štítu odolnému kúzlam a ohňu.
Presekávala sa do stredu ich stretu. Celé telo jej pokrývala čierna krv a vnútornosti. Okom zahliadla draka . Letel nízko nad zemou a rozsieval peklo. Založila si zbrane a pustila sa do šprintu. Ak bude mať šťastie tak sa jej podarí naňho vyskočiť a zabodnúť meč do jeho jediného nechráneného miesta. Počula ako vedľa nej niekto beží no neodvážila sa obzrieť. Dva kroky a skočí.
Škriabala sa po šupinatom chrbte netvora. Šupiny boli nesmierne ostré a tak kým sa dostala na vrchol krvácala z množstva rán. Zastala aby nabrala dych. Na druhej strane sa objavil Papekus , ale on nestrácal čas a bežal k drakovej hlave. Rozbehla sa za ním. Videla ako zobral do ruky meč a bodol. Jašter zavil od bolesti. Urobil vo vzduchu vývrtku aby sa zbavil nezvaných hostí. Cítila že stratila rovnováhu. Mala , ale šťastie a zachytila sa na krídle. Pozbierala a bežala k hlave. Papekus sa nikde nenachádzal. Zovrelo jej srdce. S výkrikom zabodla oba meče drakovi do zátylku. Drak zavil, posledný krát zamával krídlami a zrútil sa k zemi.
Bolo po boji. Z celej armády zostal necelý tucet bojovníkov. Medzi mŕtvymi našla dolámané telo Papekusa. Zohla sa k nemu. Uronila svoju poslednú slzu. Sledovala ako pomaly steká po jej tvári a padá na bezvládne telo jej priateľa.
Dnes sa síce stala nesmrteľnou no zároveň umrela.

 Blog
Komentuj
 fotka
lamiatko  29. 5. 2006 19:29
koniec fakt husty koniec je perfektny famozny zo začiatku trochu nuda bo píšeš o veciach ktoré už boli napísané a sfilmované ale koniec je famozny a názov sa pochopí az na konci co je dobre nuti to cítat az nakoniec a meno ikssia je super originalne divne ale cool
 fotka
widex  29. 5. 2006 20:38
Naizajsmutný koniec...tam na konci že sa vraj stala Ikssia nesmrtelnou to znamená že na večnosť v nebi??Ak niekto pozná tento film tak nech mi napíše na webku...
Napíš svoj komentár