Ked si sám, a smutno ti sada na plecia....

Aké to je niekoho v narucí mat? Ake to je aby sa niekomu verit mohlo dat? Ake to je bok po boku sniekým stát? Preto ja tieto otázky musim si klást, lebo mi život pravú lasku zatial nemohol ukazat. Neviem, kde ju mam hladat a ci mám len tak dalej postavat a cakat, kým si ma ta pravá nájde, ci ma za ruku schmatne a nepustí ma v nedohladne. Ja chcem aby si ma raz taka našla co bysomnou cestu životom išla, ale aj tak verím že ku mne prideš, lasky svetla mi do duše vženieš, úsev mi na tvári z kyslého na veselí urobíš, tak co nato hovoríš ? Stále na teba cakám, viem že ta tu niekde mám, ja nechcem byt dalej sám, ja teab moju, moju lásku hladám. Spolu cestou je vždy putovat lahšie ako keby každy sam uteká, to je vždy tahšie. V živote treba oporu mať, niekoho lubiť, niekoho milovať, niekomu svoju nehu rozdavať, tak skus sa tatko dobre mať. Ja tu cestu nechcem krôčikovať sám, pridaj sa kumne, s otvorenou náručou ťa privitam, tú lasku, vášen , toleranciu, pochopenie ti venujem, k sebe ta pritulim a do uška ti zašepkám, že ta milujem. Túto vecičku som zložíl pri učení s tým že sa ulejem, tak som kúsok zo seba v básni zaznačil, svoje myšlienky uložil, a ja s nickom FUNNYBOY som sa naučil že život je tvrdý boj, a že bez lasky sa nedá žiť .... mimochodom už by som sa mohol aj začať učiť

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu