Večer mi napísal verš
milý, ale prostý.
Ja, zúfalo hľadajúc krásu v komplikovanosti
som ho nechápala.
Ako som aj mala?

Večer ma prešla chuť
na čokoľvek sladké.
To sa stáva, keď sa človek preje poézie.
Horkou kávou som ju zapíjala,
nič hlbšie som v nej nehľadala.

Večer bol chladný
a neóny svietili do prázdnoty.
Vonku sa ešte potĺkali zlodeji bicyklov a idioti,
Z okna na štvrtom poschodí som hádzala očkom na svietiace mesto,
nič som nechápala.
Ako som aj mala?

Večer mi napísal verš
prostý, ale milý.
Schovala som si ho pod vankúš
a potom ma všetci opustili.

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár