ja ano.. raz od mamy.. potom ked sme mali problemy tak ma poslala byvat k tete, od tej som usla po dvoch tyzdnoch a potom ma vyhodila ta a zae som sa vratila k mame.. koniec
V tej chvíli som si myslela že to je to najlepšie riešenie. A potom ma to túlanie po meste do tretej do rána v zime prestalo baviť a v sprievode tých najnepríjemnejších policajtov som sa dostala domov... a potom to začalo. Nemyslela som na následky. Strašne sprostá som bola.....
.... neodporúčam nikomu, útek z domu nič nevyrieši ale naopak, nabalia sa daľšie problémy.
viac krát, ale väčšinou tak na jeden-dva dni. a to vlastne doteraz "utekám" z domu, na ten spôsob že "mami, idem na pivo, neviem kedy dojdem" a prídem o tri dni ale už to neriešia
ale také naozajstné zdrhnutie z domu bolo pred dvoma rokmi, 16 som mal, na 12 dní, len s batohom a so stanom z tesca túlal som sa po celom slovensku, ale hlavne za malou Boni na východe ( )
ale ani to nespomínajte, nerobte mi chúťky ach, mám chuť utiecť z domu
ale keď som bola malá, asi tretiačka alebo štvrtáčka na ZŠ, tak som si v noci zbalila kufrík, školskú tašku, napísala list na rozlúčku, ale nikam som neodišla... zaspala som a ráno sa ma mama pýtala, prečo som spala oblečená
ó áno, do potravín lebo som mala veľkú chuť na sladké ...ale inak nie nechápem aký by to malo zmysel a nemala som dôvod ...každopádne pár krát som sa nad tým zamyslela a mala by som minimálne 10 miest kam by som mohla ísť
Ach, tento birdzík ma z času na čas tak pobaví, ešte sa len idem prihlásiť a už vidím tie ankety a diskusie, budem citovať jednu moju spolužiačku "jááj" toto si vždy pomyslím
Nuž jo, ušla som z domu a vie to ešte aj moja detská lekárka, pletkari hnusni, nikto nevedel, prečo som to spravila, nikto nevedel o mojich problémoch, nechcem sa ľutovať, je to za mnou, ale bolo to skutočne náročné obdobie, je smutné ako sa k tomu všetci postavili, nikto to nepocopil a ani to nikto nikdy nepochopí, nič o mne nevedia, ale aj tak sa mnou zaoberajú, FUJ -.-
1,5 krat..po hadke po ktorej mi oco okrem ineho zobral mobil som sa zodvihla a sla...ale citila som sa znova ako desatrocna ked som sla ku kamaratke zvonit jej dole pod branu zvoncekom nech ide von
a od 15 to bolo také že mama idem spať k otcovi (oni spolu nekomunikujú absolútne) takže som bola kde som chcela byť a spala všelikde.. aj na stanici medzi bezdomovcami keď skončil koncert
nie inač normalne civím očami že niekto utiekol (nemyslím to že to urobil ale ako a kde spal) @tasteofrainbow to si sa nebala v lese v noci? Pretože jedna vec je byt s niekym a nebát sa ale nepoznám človek ktorý by len tak sám spal v lese a nebál sa preto civím
inač som mal také myšlienky ale nemal by som kde ist...
hej =D mal som asi 4-5 rokov do ruksáčika som si zbalil flašku na mlieko, vankúšik, teplákovú súpravu a šiel som si sadnúť na zastávku autobusu =D mama s krstnou šli asi 20m za mnou a smiali sa ako šialené. už nevim kvôli čomu to bolo ale bu neprišiel tak som musel napäť domov
hej utiekla raz to som mohla mať takých 7-8 . bol silvester a kedže išiel von môj starší brat tak som chcela aj ja akurát že ma nepustili tak som zdrhla asi na nejakú hodinku a vrátila sa domov ked som zistila že vonku už nikto neni
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
54 komentov
V tej chvíli som si myslela že to je to najlepšie riešenie. A potom ma to túlanie po meste do tretej do rána v zime prestalo baviť a v sprievode tých najnepríjemnejších policajtov som sa dostala domov... a potom to začalo. Nemyslela som na následky. Strašne sprostá som bola.....
.... neodporúčam nikomu, útek z domu nič nevyrieši ale naopak, nabalia sa daľšie problémy.
ale také naozajstné zdrhnutie z domu bolo pred dvoma rokmi, 16 som mal, na 12 dní, len s batohom a so stanom z tesca túlal som sa po celom slovensku, ale hlavne za malou Boni na východe ( )
ale ani to nespomínajte, nerobte mi chúťky ach, mám chuť utiecť z domu
ale keď som bola malá, asi tretiačka alebo štvrtáčka na ZŠ, tak som si v noci zbalila kufrík, školskú tašku, napísala list na rozlúčku, ale nikam som neodišla... zaspala som a ráno sa ma mama pýtala, prečo som spala oblečená
a niekolkokrát som sa "zabudla" vrátiť z koncertu alebo zo žúru
a vždycky to bol super pocit, nemyslela som na následky.
a zakaždým to bola taká jízda, že mi ten pičung proste za to stál
Nuž jo, ušla som z domu a vie to ešte aj moja detská lekárka, pletkari hnusni, nikto nevedel, prečo som to spravila, nikto nevedel o mojich problémoch, nechcem sa ľutovať, je to za mnou, ale bolo to skutočne náročné obdobie, je smutné ako sa k tomu všetci postavili, nikto to nepocopil a ani to nikto nikdy nepochopí, nič o mne nevedia, ale aj tak sa mnou zaoberajú, FUJ -.-
ale bol február.
vrátila som sa niako nadránom sama lebo mi bola zima
policajti pili u nás kávu
viac si nepamätám
inač som mal také myšlienky ale nemal by som kde ist...
teraz som spokojne odsťahovaná a nejebe mi na hlavu konečne