» minikiwi.refresher.sk/308-Hrozostrasn...
toto som si akurát čítala a uvedomila si, že mám podobný paranoidný zvyk ako je v piatom bode - niekedy keď v noci otváram dvere na nejakej mies
Keď zhasnem svetlo otočím sa k stene a snažím sa čo najskôr zaspať. Aj napriek mojej moci sa aj Dumbledore bojí nadprirodzena, ktoré však v mojom príbytku je prirodzeným ...
jj ze ma pozoruju duchovia pri kazdej cinnosti mojej doma
nikdy sa nekukam v noci do tmy abo do zrkadla ( poslepiacky idem casto k vypinacu..sem tam urvem nohu )
alebo ze na mna vsetci cumia ked som v spolocnosti vacsej (pricom nikto na mna nekuka ale ja citim ich nenavistne pohlady! )
snad to, ze obcas sa v noci bojim pozriet do zrkadiel. na chodbe mame take obrovske a tam len rychlo prebehnem. alebo ked sa umyvam po polnoci ale to len obcas. inac sa tam vzdy zastavim, divam sa do nich a robim grimasy
Keď som bola malá, bála som sa, že ako námesačná vyskočím z okna lebo som to raz videla v Reflexe...
momentálne ma nič iné nenapadá ale v štyroch som sa našla
bojim sa ze ked som na hajzli v skole ze je diera za zadu v stene a ze ma niekto sleduje, alebo...ked idem mam pocit ze niekto ide za mnou stale, ked lezim nemozem mat odkryte usi lebo sa bojim ze mi niekto bude sepkat do ucha nejake sracky, alebo ze mi do nich vlezie pavuk, ze zavrem do rozku rozrezaneho muchu, ked pridavam fotku na fb ze pridam nahodou nieco nevhodne, ze som prihlsena na cudzom kompe a sleduje moje rozhovory s ludmi ... ze ma sleduje cez okno daco a ked sa k nemu priblizim tak sa hodi o okno a rozpuci si nan tvar, ze je nieco v mojej izbe a ze sa ma to dotkne(duch a tak...a ked sa zobudim o tretej v noci, nevylezem z postele, niekde som pocula ze vtedy vychadzaju duhovia a vzdy si na to spomeniem takze... aj zachod musi pockat)
@mielikki na refresheri sa obcas daju najst take skvosty ze tieto preklady mi pridu este uplne v poriadku.. vid napr. tento clanok » refresher.sk/22724-Zavrazden... co veta to perla
@aventine tam mi to až tak nebilo do očí, lebo som nevidela originál, ale prečo niekto, kto za tie články isto berie peniaze, nevie aspoň toľko, že doslovne sa neprekladá?
Občas keď niečo tuná rýchlo píšem a nečítam to po sebe, tak tiež píšem ako hotentót, ale z niektorých tých štylistík je človeku až smutno
ked vcas nezostupim z eskalatora, vtiahne ma dnu a uz ma nikdy nikto neuvidi.
a ked som bola mala, bala som sa, ze v noci ozivaju vsetky moje hracky a menia sa na protivne a zlovestne. chodia po byte a chystaju mi pasce.
a este som sa bala sov. raz mi oco povedal, ze ked budem zla, pridu ma vziat sovy. mala som z toho riadne dlho slusnu paniku. pocula som normalne sovy hukat mi za oknom, tvarila som sa, ze spim, az ma nevezmu.
ja sa dakedy bojim ze ked pustim vodu tak namiesto vody zacnu padat velke pavuky tarantuly a take
(ale to je normalna diagnoza a ja za to nemozem ze sa bojim pavukov
periny musia byť otočené gombíkmi k nohám ( proste mám nepokoj v sebe keď je to naopak )
keď prechádzam cez miestnosti musím rozsvietiť v každej (mám zlý pocit z tmy a z toho že sa pohybujem v priestore v ktorom neviem kto alebo čo je)
aj keď neverím na duchov napočuval som sa ich tolko že keď som niekde v noci sám tak sa neustále pozerám za seba a mám nepríjemný pocit keď vidím do tmy niekam + počujem strašne velké detaily a pripisujem to nadprirodzeným silám a potom sa racionalne upokojujem že nič také neexistuje
z postele pri spaní mi nesmie trčať žiadna končatina z postele pretože inak sa necítim bezpečne
môj strach z tmy viem odkial pramení ( keď som bol malý a kúpal som sa vo vani tak som sa ponáral a brat počúval za dverami, keď započul že som sa ponoril tak vypol svetlo a ja som sa vynoril pretrel oči a nevidel nič, začal osm kričqať a plakať že som slepý nechal ma tak asi 15 sekúnd a až potom zasvietil - mal som z toho traumu strašnú a odvtedy sa bojím tmy )
inak mám paranoju ešte z baktérií a zo špiny takže som trochu viac ako by sa dalo zniesť, hygienickejší každu chvilu si napríklad tekutým mydlom umývam ruky, skoro po každej činnosti
viem je to iracionálne, no určite to má nejaké korene hlboko v podvedomí ako to s tou tmou ... ale nejako extra ma to neobmedzuje takže to nechávam tak a ujž ma nič také nenapadne, neviem či to bolo k téme aj
paranoja to síce nebola, ale ako drobcovi mi furt vŕtalo v hlave, že v chladničke sa po otvorení zasvieti. Zvrat nastal, keď mi ocino prezradil, že tam dole v škatuľke žije škriatok, ktorý toto celé riadi a véééľmi dlho som žil s týmto faktom a stále po otvorení som kukal na tú krabičku a čakal, že sa snáď objaví a budeme kamoši.
Dosť dlho a najväčší strach som mal z toho, že ľudia vedia čítať myšlienky. Hlavne pri mojich rodičoch som sa bál Vtedy som si aj v hlave hovoril že: "ak ma počuješ a vieš čítať moje myšlienky, tak sa na mňa pozri" Zamrazilo ma úplne, keď sa tak pár krát stalo Ale asi na to po čase prišli, že ich chcem nachytať, tak sa prestali pozerať Musím vymyslieť niečo nové
ja keď chodim v noci po dome a idem spať tak sa snažim zničiť ten paranoidny pocit strachu z toho že je niečo za mnou a snaži sa ma napadnuť... jednoducho proti tomu bojujem a neobzriem sa... rovnako ako nemám dôvod myslieť si že za mnou niečo je tak takisto sa na druhu stranu snažim nepodliehať strachu .. a nepozriem sa za seba lebo viem že to je len blud ale je tak presvedčivý...
vznikaju pri tom veľmi intenzívne vnútorné konflikty medzi časťou ktorá sa bojí a časťou ktorá prikazuje neobzrieť sa. Tieto konflikty je zaujimavé pozorovať som psycho..
Neviem či len ja som nejak mimo ale nikdy som nemala ani jednu z článku uvedních obáv, na také veci som ani raz nepomyslela a som fakt rada,že mi moji rodičia nevtĺkali do hlavy také blbosti Jediného čoho sa v noci pri zaspávaní bojím je ,že ma opäť raz navštívi spánková paralýza,ktorá mi to urobila už asi 4 krát počas mojej existencie. Zlý pocit,zlý ..
@redheadsajmon@sadistrom Spánková paralýza je strašný hnus, mne sa to našťastie stalo iba raz, ale už to určite zažiť nechcem.
Ja som mal vždy fóbiu z toho, že keď zomriem a pochovajú ma, no nebudem naozaj mŕtvy a prebudím sa v rakvy, odvtedy mám jasno, a po smrti chcem byť spopolnený, keby náhodou.
A vlastne predsa len je niečo, doma máme podzemnú práčovňu ,garáž, kotolňu a také tie srandy kam sa dá dostať schodami z haly domu na ktorých konci sú veľké tmavé dvere s malým matným sklom. Vždy keď tam náhodou musím ísť ( dobrovoľne nikdy nie ) tak ma už len tie dvere na konci schodiska desia . Tak len bleskurýchle vezmem to čo potrebujem a utekám preč pričom si stále myslím,že ma niečo sleduje/naháňa , v dectve bol ten strach intenzívnejší teraz si to už poväčšine tak zo zvyku nahováram a hrám sa tak, ale to len počas večerných hodín, počas dňa mi tá desivá myšlienka nenapadne. Ale tiež je to asi niečo podvedomé,lebo ako si tak spomínam naši ma v dectve predsa len kŕmili jednou takou rozprávkou,že keď nebudem jesť tak príde zjesť mňa drak čo spí dole v garáži no ja som si vždy dupla nožičkou a povedala nie nebudem jesť! tak potom pritvrdili a začali buchotať o stôl ( že sa akože ten drak prebúdza) no a potom som mala strachy, ach ja dieťa naivné
@sadistrom Nechci to zažiť je to najnepríjemnejší zážitok vôbec, cítiš na sebe oči niekoho, cítiš jeho tep ( čo je dosť nezvyčajné, pretože som sa nestretla ani neprečítala o nikom čo by zažil niečo až také intenzívne) a ty s tým nemôžeš nič spraviť,ani len sa pohnuť,otvoriť oči,absolutna beznádej ..no a potom to po pár sekundách prejde a tebe ide srdce buchnúť.
toto je aké super! vo veľa obrázkoch som sa našla
ja si inak myslím, že som strašne paranoidná, tak napríklad:
-to s eskalátorom, myslím si, že ma vcucne
-keď idem potme na wc, potom skočím do postele už od dverí, lebo si myslím, že ma niekto chytí za nohu
-keď sa ráno zobudím a som sama doma, idem sa do kúpeľne umyť a stále sa musím pozerať za seba, lebo si myslím, že ma niekto napadne
-bojím sa, že sa zaseknem v tých otočných dverách (včera v noci sa mi o tom dokonca aj snívalo - že tie dvere mali takú malú medzeru, že som ňou nedokázala prejsť von z obchodu)
-keď prídem domov a nikto nie je doma, popozerám za všetky dvere a do všetkých miestností, alebo dvere pozatváram
-keď idem robiť niečo aspoň minimálne nebezpečné, dám si pri seba mobil, aby som v prípade, že by sa mi niečo stalo (napr. padla zo stoličky a zlomila si nohu) dokázala zavolať pohotovosť
-a veľa veľa ďalších, nechce sa mi už rozmýšľať, už spomeniem len poslednú, že keď som minulý rok bývala v paneláku, tak som sa bála, že raz, keď pôjdem po schodoch, z niektorého bytu sa zrazu otvoria dvere a ony ma unesú
-a ešte jedno mi napadlo, minule som išla vlakom a nastúpil taký pánko (moja paranoja hneď na maximum), a ako prechádzal okolo mňa, tak som sa dala tak viacej k oknu, že ak by mi náhodou chcel priložiť vreckovku s chloroformom k nosu, aby nedočiahol
a proste maxidivné veci si niekedy predstavujem
mám strach keď niekto (alebo aj ja) drží nožnice za tie čepele alebo má prsty príliš blízko nich, bojím sa že si omylom odstrihne brušká prstov
a potom mnoho z ostatných spomenutých vyššie, ako problém pozrieť sa v noci do zrkadla, či musieť všade rozsvecovať a pod.
a tiež keď idem večer spať od telky a som sama doma, tak telku nevypínam ale nastavujem na časovač aby si vypla sama, lebo to náhle ticho v byte by ma mohlo príliš vydesiť
a vlastne mám vždy divný pocit, keď sa zamykám v sprche, že sa mi tam niečo stane a budú sa musieť vlámať dnu a potom ma tam nájdu takú (polo)mŕtvu nahú rozčapenú vo vani
a neviem prečo taký blbý pocit nemám vtedy, ak sa nezamykám
(ale nikdy by som sa nezamykala v kúpeĺni, ak som sama doma, to by isto nikto neprišiel niekoľko dní a našli by ma tam rovno v štádiu rozkladu, možno dokonca pokrytú plesňou, lebo veď v kúpeľni je mokro)
@sinatra Inak niekde to robia tak,že pred tým ako ťa zakopú pod čiernu zem ti ešte prebodnú srdce,keby náhodou. A niekde davajú zvončeky Neviem čo je natom pravdy,len som otom počula, ale príde mi to dosť hlúpe ba až smiešne , že keď sa "mrtvy" v truhle zobudí, nech si ešte teda posledne zazvoní no. Aj kebyže to hrobár počuje,nemá šancu ho predsa vykopať...
@redheadsajmon O zvončekoch som aj ja počul, ale to by ozaj trebalo hrob hlboký 20 centimetrov, aby to bolo k niečomu dobréa niekoho kto tam bude sedieť a čakať na zazvonenie
Hovorím, kremácia to istí, to aj ušetrí miesto na preplnených cintorínoch..
mam strach zo stretavania sa s ludmi z netu
aa este z toho, ze havarujeme, od istej udalosti...potom sa mi o tom casto sniva a to este umocnuje moj strach, je to taky zacarovany kruh
dalej bojim sa zabijat pavuky a vacsi hmyz, lebo sa bojim ze ich nezabijem a potom na mna skocia a budu po mne lozit
potoom mam strach z cudzich psov, odkedy som precitala cujo od kinga, a to som volakedy bez problemov hladkala vsetkych co som stretla bojim sa ze moj pes sa s nejakym pochyti a nebudem tomu moct zabrani a zomrie
a este klasika ako noha z postele nesmi trcat atd, pozeram ze sa bojim dost vela veci
@5
nemám nejaké originálne fóbie, len ako tu bolo vyššie spomenuté, bojím sa v noci pozrieť do zrkadla, bola som nedávno na chate kde mali obrovské zrkadlo na chodbe a cestou do kúpeľne v noci som išla okolo, skoro ma vykotilo keď som sa rovno do ňho pozrela, všetkých som zobudila ako som vykríkla
a u babky som sa ako decko bála, keď som spala v izbe vedľa verandy, ono sa to blbo opisuje, ale tá veranda bola skoro celá sklenená, okná od podlahy po strop, sklenné dvere, v noci bol strašidelný výhľad na dvor odtiaľ, samé stromy a tiene a ja som všeličo v tých tieňoch videla keď som v noci išla okolo do kúpeľne, bŕŕ. vždy som tadiaľ prebehla s tuho zavretými očami
vždy keď som otočená chrbtom k zrkadlu začne ten pocit že v tom zrkadle je niekto iný a keď sa otočím dostanem infarkt alebo keď idem v noci na wc zasvietim v každej izbe pretože sa bojím že ma niekto prepadne a keď si potom zase ľahnem, hneď(!) po zhasnutí svetla sa otočím tvárou k stene a zakryjem všetky časti tela perinou (okrem tváre) lebo inak by som sa asi posrala...sorry za výraz
ja sa v noci bojím zatvárať dvere na wcku, že ma to tam zamkne a nepustí von a taktiež sa zásadne nepozerám do zrkadla približne tak od 11tej do 1nej
a stále mám pocit, že viem, čo si myslí človek, s ktorým hovorím, čiže sa sem-tam nepochopíme, lebo on nechápe, že mu čítam myšlienky, ktoré nemá D
že niekto stojí v rohu mojej izby v noci , taktiež v noci musím mat dvere do svojej izby zatvorené lebo sa bojím že tam s ľahkosťou príde niejake monštrum ouu a taktiež že do mojej školskej tašky počas dňa niekto dal niejaky vraždiaci nastoj ( sekera,nôž) s ktorým ten deň niekoho zabil , čo každý večer kontrolujem
ked drzim noz v ruke a chodim, sa bojim, ze mi spadne a nejako sa nim prebodnem
okolo sviecky/ohna chodim tak kilometer, lebo sa bojim ze sa mi chytia vlasy .d
no a obcas ked vychadzam zo sprchy mam pocit, ze tam bude stat nejaky vrah
V noci keď idem na záchod, mam brutálny problém prejsť po chodbe lebo so predstavujem ako môže byť na zemi pavúk a ja na neho môžem nechtiac stúpiť.
A keď son sama po tme doma, musím mať zapnuté svetlo v izbe aj na chodbe, lebo neznášam tu tmu v dverách
Plus tiež nosím stále pri sebe mobil, nie že by som na ňom stále niečo musela robiť alebo čo, ale mám lepší pocit, že keby sa niečo stalo, môžem hneď volať
keď som večer v posteli a zhasnem, tak radšej už neotváram oči, keby niečo stálo vedľa mňa
a keď som bola malá, tak mi rodičia povedali, že keď zjem kôstku z čerešne, tak mi v bruchu vyrastie strom raz som ju zjedla a potom som čakala, že kedy budem cítiť ten strom, ako rastie a aký to bude život so stromom v bruchu :happy:
ked prichadza na stanicu vlak, tak mam strach ze budu otvorene na vlaku dvere a utrhnu mi hlavu...
ked sa v noci ohrievaju radiatori tak praskaju a znie to akoby sa niekto prechadzal vedla mojej postele a mavam z toho husiu kozu..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
47 komentov
ale vždy, keď zapaľujem plynový sporák a nechytí mi zápalka do pol sekundy, tak ma chytá hrôza, že vybuchnem
nikdy sa nekukam v noci do tmy abo do zrkadla ( poslepiacky idem casto k vypinacu..sem tam urvem nohu )
alebo ze na mna vsetci cumia ked som v spolocnosti vacsej (pricom nikto na mna nekuka ale ja citim ich nenavistne pohlady! )
Niektoré pôsobia, akoby boli vytvorené maďarským gúgl prekladačom
momentálne ma nič iné nenapadá ale v štyroch som sa našla
Občas keď niečo tuná rýchlo píšem a nečítam to po sebe, tak tiež píšem ako hotentót, ale z niektorých tých štylistík je človeku až smutno
a ked som bola mala, bala som sa, ze v noci ozivaju vsetky moje hracky a menia sa na protivne a zlovestne. chodia po byte a chystaju mi pasce.
a este som sa bala sov. raz mi oco povedal, ze ked budem zla, pridu ma vziat sovy. mala som z toho riadne dlho slusnu paniku. pocula som normalne sovy hukat mi za oknom, tvarila som sa, ze spim, az ma nevezmu.
(ale to je normalna diagnoza a ja za to nemozem ze sa bojim pavukov
keď prechádzam cez miestnosti musím rozsvietiť v každej (mám zlý pocit z tmy a z toho že sa pohybujem v priestore v ktorom neviem kto alebo čo je)
aj keď neverím na duchov napočuval som sa ich tolko že keď som niekde v noci sám tak sa neustále pozerám za seba a mám nepríjemný pocit keď vidím do tmy niekam + počujem strašne velké detaily a pripisujem to nadprirodzeným silám a potom sa racionalne upokojujem že nič také neexistuje
z postele pri spaní mi nesmie trčať žiadna končatina z postele pretože inak sa necítim bezpečne
môj strach z tmy viem odkial pramení ( keď som bol malý a kúpal som sa vo vani tak som sa ponáral a brat počúval za dverami, keď započul že som sa ponoril tak vypol svetlo a ja som sa vynoril pretrel oči a nevidel nič, začal osm kričqať a plakať že som slepý nechal ma tak asi 15 sekúnd a až potom zasvietil - mal som z toho traumu strašnú a odvtedy sa bojím tmy )
inak mám paranoju ešte z baktérií a zo špiny takže som trochu viac ako by sa dalo zniesť, hygienickejší každu chvilu si napríklad tekutým mydlom umývam ruky, skoro po každej činnosti
viem je to iracionálne, no určite to má nejaké korene hlboko v podvedomí ako to s tou tmou ... ale nejako extra ma to neobmedzuje takže to nechávam tak a ujž ma nič také nenapadne, neviem či to bolo k téme aj
vznikaju pri tom veľmi intenzívne vnútorné konflikty medzi časťou ktorá sa bojí a časťou ktorá prikazuje neobzrieť sa. Tieto konflikty je zaujimavé pozorovať som psycho..
Ja som mal vždy fóbiu z toho, že keď zomriem a pochovajú ma, no nebudem naozaj mŕtvy a prebudím sa v rakvy, odvtedy mám jasno, a po smrti chcem byť spopolnený, keby náhodou.
ja si inak myslím, že som strašne paranoidná, tak napríklad:
-to s eskalátorom, myslím si, že ma vcucne
-keď idem potme na wc, potom skočím do postele už od dverí, lebo si myslím, že ma niekto chytí za nohu
-keď sa ráno zobudím a som sama doma, idem sa do kúpeľne umyť a stále sa musím pozerať za seba, lebo si myslím, že ma niekto napadne
-bojím sa, že sa zaseknem v tých otočných dverách (včera v noci sa mi o tom dokonca aj snívalo - že tie dvere mali takú malú medzeru, že som ňou nedokázala prejsť von z obchodu)
-keď prídem domov a nikto nie je doma, popozerám za všetky dvere a do všetkých miestností, alebo dvere pozatváram
-keď idem robiť niečo aspoň minimálne nebezpečné, dám si pri seba mobil, aby som v prípade, že by sa mi niečo stalo (napr. padla zo stoličky a zlomila si nohu) dokázala zavolať pohotovosť
-a veľa veľa ďalších, nechce sa mi už rozmýšľať, už spomeniem len poslednú, že keď som minulý rok bývala v paneláku, tak som sa bála, že raz, keď pôjdem po schodoch, z niektorého bytu sa zrazu otvoria dvere a ony ma unesú
-a ešte jedno mi napadlo, minule som išla vlakom a nastúpil taký pánko (moja paranoja hneď na maximum), a ako prechádzal okolo mňa, tak som sa dala tak viacej k oknu, že ak by mi náhodou chcel priložiť vreckovku s chloroformom k nosu, aby nedočiahol
a proste maxidivné veci si niekedy predstavujem
a potom mnoho z ostatných spomenutých vyššie, ako problém pozrieť sa v noci do zrkadla, či musieť všade rozsvecovať a pod.
a tiež keď idem večer spať od telky a som sama doma, tak telku nevypínam ale nastavujem na časovač aby si vypla sama, lebo to náhle ticho v byte by ma mohlo príliš vydesiť
a neviem prečo taký blbý pocit nemám vtedy, ak sa nezamykám
(ale nikdy by som sa nezamykala v kúpeĺni, ak som sama doma, to by isto nikto neprišiel niekoľko dní a našli by ma tam rovno v štádiu rozkladu, možno dokonca pokrytú plesňou, lebo veď v kúpeľni je mokro)
a inak asi som si nemala čítať všetky tie strachy a paranoje pred spaním :letim:
Hovorím, kremácia to istí, to aj ušetrí miesto na preplnených cintorínoch..
aa este z toho, ze havarujeme, od istej udalosti...potom sa mi o tom casto sniva a to este umocnuje moj strach, je to taky zacarovany kruh
dalej bojim sa zabijat pavuky a vacsi hmyz, lebo sa bojim ze ich nezabijem a potom na mna skocia a budu po mne lozit
potoom mam strach z cudzich psov, odkedy som precitala cujo od kinga, a to som volakedy bez problemov hladkala vsetkych co som stretla bojim sa ze moj pes sa s nejakym pochyti a nebudem tomu moct zabrani a zomrie
a este klasika ako noha z postele nesmi trcat atd, pozeram ze sa bojim dost vela veci
nemám nejaké originálne fóbie, len ako tu bolo vyššie spomenuté, bojím sa v noci pozrieť do zrkadla, bola som nedávno na chate kde mali obrovské zrkadlo na chodbe a cestou do kúpeľne v noci som išla okolo, skoro ma vykotilo keď som sa rovno do ňho pozrela, všetkých som zobudila ako som vykríkla
a u babky som sa ako decko bála, keď som spala v izbe vedľa verandy, ono sa to blbo opisuje, ale tá veranda bola skoro celá sklenená, okná od podlahy po strop, sklenné dvere, v noci bol strašidelný výhľad na dvor odtiaľ, samé stromy a tiene a ja som všeličo v tých tieňoch videla keď som v noci išla okolo do kúpeľne, bŕŕ. vždy som tadiaľ prebehla s tuho zavretými očami
ale nejedavam ceresnove kompoty kvoli cervikom
a stále mám pocit, že viem, čo si myslí človek, s ktorým hovorím, čiže sa sem-tam nepochopíme, lebo on nechápe, že mu čítam myšlienky, ktoré nemá D
okolo sviecky/ohna chodim tak kilometer, lebo sa bojim ze sa mi chytia vlasy .d
no a obcas ked vychadzam zo sprchy mam pocit, ze tam bude stat nejaky vrah
V noci keď idem na záchod, mam brutálny problém prejsť po chodbe lebo so predstavujem ako môže byť na zemi pavúk a ja na neho môžem nechtiac stúpiť.
A keď son sama po tme doma, musím mať zapnuté svetlo v izbe aj na chodbe, lebo neznášam tu tmu v dverách
Plus tiež nosím stále pri sebe mobil, nie že by som na ňom stále niečo musela robiť alebo čo, ale mám lepší pocit, že keby sa niečo stalo, môžem hneď volať
a keď som bola malá, tak mi rodičia povedali, že keď zjem kôstku z čerešne, tak mi v bruchu vyrastie strom raz som ju zjedla a potom som čakala, že kedy budem cítiť ten strom, ako rastie a aký to bude život so stromom v bruchu :happy:
ked sa v noci ohrievaju radiatori tak praskaju a znie to akoby sa niekto prechadzal vedla mojej postele a mavam z toho husiu kozu..