Ahojte, povedzte mi prosím názory, po prípade ako je to u vás vo vzťahu. S priateľom som niečo cez tri roky. Chodíme spolu, nebývame spolu. Nebývame spolu a ja mám pocit, že náš vzťah niekedy nesmeruje nikam. Priateľ je často taký statický, nevie sa rozhý
ja neviem ake rady cakas, ked sa neviete o tom otvorene porozpravat, co cakas od cudzich ludi na nete...
bud mu jasne povedz, ze chces aby vztah smeroval k niecomu vaznejsiemu (byt, dieta, manzelstvo) alebo ak sa neciti nato, tak to ukoncite a netrapte sa s tym, ze on to nechce a ty ano.
asi by som mu povedala toto,co si tu napisala.
podla mna,ak spolu nejak nekomunikujete,mali by ste to zlepsit, lebo to je dolezite vo vztahu.
neboj sa a povedz mu to.
a podla mna je tiez dolezite snazit sa pochopit toho druheho a myslim ze ta komunikacia s tym dost suvisi.
drzim palce.
alebo mozno by ste si mohli urobit nejaky vylet dakam, skocit do lesa, na hory...len tak.
tak to co opisujes, teda situacia kedy uz si to proste radsej nevysvetlujete ale len sa na nejakom bode pochytite, som zazila a bolo to predzvestou rozchodu. ale cokolvek ti tu teraz napiseme, stale nevieme pohlad tvojho partnera, preto proste nerozumiem prexo to ludia hadzu do fora namiesto toho aby sa naferovku porozpravali s partnerom ked vidia ze im hori pod zadkom
Nedá sa to hodnotiť nakoľko to viete iba vy dvaja ako sa veci majú avšak z môjho pohľadu to neklape. Keď nemáte s mužom rovnaké plány do budúcnosti/neplánujete budúcnosť je to ubíjajúce.
To, že ti vykecáva " ako veľmi mu chýbaš " je úplne nepodstatné nakoľko skutek utek.
Osobne by som neverila takýmto rečičkám lebo to je pre mňa veľmi slabé. Ak tvoj uvádzaný vek je správny, tak chápem, že by si s nim už aj chcela bývať a tak... Pokiaľ sa na tom nezhodnete, resp ak máš všetko robiť ty, tak to radšej odíď. Možno že čakáš úplne zbytočne a nikdy sa to nezlepší a možno to príde každú chvíľu.
a toto mozno nebude celkom k teme, ale co uz. vplyvom veci, ktore sa deju ludom okolo mna som sa nad tym zamyslela, a myslim, ze sama by si sa mala zamysliet nad tym ci este mas vek na to aby si mohla vies nikam nemieriace vztahy. teda skor myslim, pred nedavnom sa kamaratka, ktora ma 30 rozisla s priatelom, lebo sa absolutne ku nicomu nemal, a ja som v prvom rade nerozumela ako sa takto mohli mat dokopy... ja len, zenu tlaci celkom cas, ak chces mat deti, bez problemov to ide do kedy ? povedzme do 35, to aby si uz v 30 zacala aj nieco robit, pretoze keby si sla mat nejaky problem s pocatim, da sa to riesit ale tvrva to rok, dva mozno dlhsie... cize ono sa to nezda ale podla mna uz vstupujes do veku kedy je vysoko neperspektivne viest taketo vztahy. ale to je moja pozastavenie, mozes to mat uplne inak nastavene-
zaklad je rozpravat sa, komunikovat.
asi by som nevedela existovat vo vztahu, ktory by bol len bezcielnym nekonecnym chodenim bez akychkolvek planov. nieze asi, ale urcite.
ale uplne ta chapem, v prvom odstavci som sa sama trochu nasla. my plany a sny mame. no priblizujeme sa k nim pomaly.
nic nesilim a frajera do nicoho netlacim. ale narovinu som mu povedala, ze vecne cakat nebudem.
takze sa otvorene porozpravajte, co od vztahu ocakavate. vela stastia.
oki, to je tvoje stanovisko...a čo on? čo si myslí on? keby dostal príležitosť vyjadriť sa, možno by si ostala prekvapená, ako to celé pociťuje on... ok, vaše problémy môžu znamenať predzvesť niečoho zlého, ale na druhej strane môžu byť i reakciou jeho spokojnosti...chlapcovi je proste dobre tak ak je, nepotrebuje sa posúvať ďalej, nepotrebuje riešiť niečo navyše... tvoje reči o bývaní si nepreložil ako niečo súrne nad čím by mal začať rozmýšľať...
nauč sa preniesť sa cez svoje problémy súvisiace s minulosťou... je fajn ak svoje problémy s druhým riešime s niekým tretím, ale ako má ten DRUHÝ vedieť, že sa nám niečo nepáči? do hlavy nám nik nevidí...problémy jednoducho treba riešiť v prvom rade s osobami, ktorých sa ten problém týka... ak sa nevieš vykoktať osobne, tak mu o svojich pocitoch napíš, ako ti radili vyššie... neobviňuj ho, nič mu nevyčítaj... proste mu napíš, ako to ty cítiš...a k veci...žiadne náznaky, ktorým možno ani nechápe... nechaj ho potom ten list samého prečítať, nech má možnosť nad tým pouvažovať... a uvidíš...
kým sa mu neodhodláš povedať všetko, čo ťa trápi, úvahy o rozchode sú podľa mňa predčasné... vždy by tu totiž bolo niečo nevypovedané, čo by ťa štvalo... ešte stále máš čo urobiť pre váš vzťah
my sme sa takto s byvalym rozisli lebo ja idealy obrovske on realny pokrok ZIADNY a napokon prevazila frustracia a rozisli sme sa a je mi fasa
neviem som si tak povedala ze nemam 15 rokov aby ma takyto vztah bavil a naplnal a prisiel mi normalny (uplny maminkin chlapec co nikam nemoze ist lebo on musi byt s rodicmi doma v 19 rokoch kristova noho) a kedze sme sa v tejto elementarnej veci nezhodli tak to tak aj dopadlo
sama musis vediet ci si ochotna cakat kym sa chalan rozhybe alebo ti to za to nestoji
@klaud1a Viem o čom hovoríš, najlepšie je povedať mu to čo si sem napísala. Pokiaľ sa nikam nepohnete. Spýtaj sa ho priamo do očí a porozprávajte sa o tom, či vôbec chce aby ste bývali spolu. Pokiaľ zareaguje okamžite slovami niečo ako "samozrejme, bez debát" nie je o čom, keď sa začne vykrúcať tak mu niečo vadí. Opýtaj sa na to, čo konkrétne a skúste to vyriešiť. Možno je mentálne na inej úrovni čomu treba tiež prikladať dôraz a v tomto ti len ťažko pomôžeme. A ešte je dosť dôležité aké má aktivity. Pokiaľ je tak povediac nevyzretý a stále chce niekam behať po párty, s kamarátmi alebo vráža peniaze (pre neho) na podstatnejšie veci ako bývanie, chápem ho ale potom žiaľ.
Možno by to chcelo pár indícií z toho čo som písal, či pracuje, či mustačí plat, či nechce vycestovať za hranice, či sa cíti šťastní, ako vníma váš vzťah, či je priestor na to spoznať sa ešte atď .. je toho veľmi veľa, na to, že vás nepoznáme.
3 roky. Preboha, šak to treba posunúť ďalej. Zoberte sa napr. Ak sa po takej dlhej dobe neviete pohnúť, niekde je chyba. Ak sa nebude dať poriešiť, tak to bude pre to, čo písal @20
Riešenie = Rozchod. Nechápem čo drží takéto vzťahy po kope. Zvyk? Alebo čo to je?
Napíš pekne plusy / mínusy vášho vzťahu. Podľa mňa mínusy prevyšujú tak v tom prípade je vhodné ukončiť vzťah. A môžeš aj napísať čo vás spája a čo ťa s ním drži, čo máte spoločné.
Nechápem načo chce niekto umelo udržiavať vzťahy a prečo sa ľudia boja rozchodov. Pochop, že ide o tvoj život a ak nie si šťastná prečo nehľadáš niekde inde šťastie alebo niekoho kto ti bude viac vyhovovať ? Skús sa pozrieť inými smermi a možnosťami. A polož si otázku: Ako si predstavuješ svoju budúcnosť ? Podotýkam SVOJU nie VAŠU !
bude to už asi otrepaná rada, ale POROZPRAVAJ SA S NIM jedine vy dvaja spolu môžete vyrieši váš problém nikto iný... musíš mu povedať čo ťa trápi a čo cítiš... a ako vnímaš túto situáciu v ktorej ste... musíte si veriť a byť k sebe úprimní... lebo to je vo vzťahu dôležité... ak nastane nedorozumenie, vysvetlite si to, ale nie len tak že jeden vysvetluje a druhému je to jedno... proste ten druhý musí počúvať!!! povedz mu že chceš váš vzťah posunúť na ďalšiu úroveň (alias bývať spolu) a tak aby ste obaja spoločne začali premýšlať nad tým kde, ako, čo prečo spolu bývať atd spoločne pozrieť inzeráty a pod. nečakaj že on to urobí sám ale nerob to sama ani ty. SPOLU, lebo ide o váš spoločný život, spoločný vzťah komunikuj s ním a žiadaj aby on komunikoval s tebou, bez toho sa inak nikam nepohnete či už sa ti moja rada páči alebo nie, inak to nepôjde lebo žial či chvalabohu, chlapi myšlienky čítať nevedia nestačí že na to budeš myslieť, musíš mu to povedať
@filipkoo Mala pravdu. Prečo by sa mal niekto brať ak sa bližšie nepoznajú? Človek pri spoločnom bývaní príde na mnoho vecí. A bolo by smutné ak by sa zobrali a nasťahovali k sebe s pocitom, že im to neklape. Hlavne ak by zistili ako im to nevyhovuje v spoločnej domácnosti. Lebo človek najviac spozná druhého ak s ním bude bývať (základne návyky, správanie, zodpovednosť, poriadok,..)
@filipkoo hlavne majú mať KDE bývať - nehovorím, že musia, ale považujem to za rozumné, hlavne keď sa autorka vyjadrila, že priateľ sa o ich spoločnej budúcnosti zatiaľ nevyjadruje
a osobne si myslím, že by sa pred svadbou mali spoznať dostatočne na to, aby vedeli, že prípadné nezhody počas spoločného nažívania vyriešia a neskončí to rozvodom
Neviem, mám v rodine istú výchovu, ktorej sa dogmaticky držím, pretože všetky predošlé generácie našej rodiny, o ktorých viem, že boli, takto fungovali bez jediného rozvodu alebo rozpadu. Neviem, čím to bude, ale nemám potrebu to riešiť, dúfam, že nejdeme debatovať o mojej výchove.
Keď budem riešiť problém ako má slečna, budem vedieť čo mám robiť. Ak budem mať o tom pochybnosti, budem vedieť kde nehľadať chybu. Či sa chcem oženiť nie je otázkou, či na to materiálne mám.
@filipkoo 3 roky nie je zas taká dlhá doba na to, aby si dokonale spoznal človeka - nevieš, či sa stretávajú každý deň alebo raz za týždeň, ako to medzi nimi funguje
ono je to iné stretávať sa na pár hodín vtedy, keď to obom vyhovuje a iné, keď spolu riešia bežné životné situácie
(a sama mám 7 a pol ročný vzťah, no po tých 3 rokoch som stále bola trochu neistá, samozrejme má na to vplyv aj vek a podobne)
@filipkoo to je jasné, že nejde len o peniaze ale neviem o tom, že by k manželskej zmluve ponúkali zadarmo aj vlastný príbytok
(teda ak to nie je v štýle, že novomanželia budú bývať u rodičov)
@hellium človeka nikdy nebudeš poznať dokonale. A tvoj argument beriem, neviem ako často sa stretávajú (no môže byť chyba napríklad aj v tomto - možno by sa mali stretávať častejšie, kto vie).
Ono čo som chcel povedať bolo prakticky to čo v @20 , ak sa nechcú zobrať, zrejme budúcnosť nevidia až tak ružovo. Ja to beriem takto, nenapísal som návod, čo majú robiť, napísal som možnosť, ktorú by som napríklad spravil ja, ak by som to v danej situácii chcel úprimne riešiť.
A v pohode by som ďalej býval u rodičov, keby som nemal inú možnosť, vlastne aj tak žijem okrem rodičov aj so starými rodičmi v jednom veľkom dome.
@filipkoo počet rokov koľko spolu chodia nedefinuje ako sa poznajú Ak chodia spolu 3 roky a vidia sa kazdý víkend nemusia sa absolútne poznať. Hlavne ak nie sú spolu pravidelne. Preto časovo to ohraničovať je kravina. Aj kebyže sú spolu 4 roky nebudú sa poznať ako po roku bývania. Neviem ako si ty na tom s partnerkami ja už som s 2 žil a mal dlhodobejšie vzťahy tak hovorím zo skúsenosti.Az pri spoluźití sa objavia takè problémy a veci ktoré predtým boli pod povrchom.
@rocafella okey, mňa nepresvedčíš, že sa človeka nedá spoznať bez spoločného bývania, ale táto debatka možno pomôže autorke diskusie pri zamýšľaní sa, takže prajem slečne veľa šťastia pri riešení problémov a veľa správnych rozhodnutí a tebe pekný deň
@filipkoo Ak si chcel povedať čo @20 tak si povedal niečo iné uplne absurdné Proste na štýl neklape vám to? Spravte si decko alebo sa zoberte proste blbosť. Preferujem rozchod
@filipkoo A fakt sa nedá spoznať Časom to zistíš alebo ak budeš mať niekedy vzťah. Lebo ak ľudia spolu nebývajú je to v podstate "chodenie". Vtedy nemajú starosti každý z nich je u seba doma v hniezdočku a nemajú žiadne vážne starosti. Jedine to kam pôjdu von, kam pojdu na výlet , kam si pojdu sadnuť a či vôbec sa stretnú. Ale ak už spolu bývajú potom to je o inom. Prichádzajú vážnejšie problémy ako je napríklad spolunažívanie tak aby ste si navzájom nevadili, peniaze , zamestnanie/škola, starostlivosþ o domácnosť a proste spoločné reálne plánovanie budúcnosti. Kdežto ak je to len chodenie tam je to skôr sen...
@rocafella ja neviem no, ale radšej si nechám poradiť rodičmi, starými rodičmi, prastarými rodičmi, mojimi ženatými ujami a vydatými tetami, ktorí to v pohode zvládli bez toho.
@filipkoo Ach netreba si dávať radiť stačí použiť rozum. Mne pri bývalej hovorili starý rodičia nerozchádzaj sa s ňou je to dievča z dobrej rodiny ale nežili s ňou a nepoznali ju tak ako ja takže tak...
@rocafella Tak ale musíš uznať, že aj počas toho "len chodenia" sú tiež situácie, kedy sa ukáže, kto aký je (napríklad počas nejakých viacdenných výletov, keď spolu nakupujú, cestujú, varia), alebo keď prídu nejaké zdravotné problémy, pracovné, rodinné, školské, všeličo...
(My spolu ešte nebývame a v kúte duše ma desí predstava, že zistím, že by to nefungovalo Ale samozrejme sa budeme obaja snažiť, aby to vyšlo.)
komunikacia... ine riesenie nevidim bola som v podobnom 4 rocnom vztahu ktory ale skoncil lebo taktiez k nicomu neviedol... stale premyslam v com bola ta chyba ze to nikam dalej neslo ale napadla ma len komunikacia, nic viac
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
50 komentov
bud mu jasne povedz, ze chces aby vztah smeroval k niecomu vaznejsiemu (byt, dieta, manzelstvo) alebo ak sa neciti nato, tak to ukoncite a netrapte sa s tym, ze on to nechce a ty ano.
podla mna,ak spolu nejak nekomunikujete,mali by ste to zlepsit, lebo to je dolezite vo vztahu.
neboj sa a povedz mu to.
a podla mna je tiez dolezite snazit sa pochopit toho druheho a myslim ze ta komunikacia s tym dost suvisi.
drzim palce.
alebo mozno by ste si mohli urobit nejaky vylet dakam, skocit do lesa, na hory...len tak.
Chce sa ti to citat a radit hlupakom, analfabetom??!!
Cudujem sa ti uprimne..
To, že ti vykecáva " ako veľmi mu chýbaš " je úplne nepodstatné nakoľko skutek utek.
Osobne by som neverila takýmto rečičkám lebo to je pre mňa veľmi slabé. Ak tvoj uvádzaný vek je správny, tak chápem, že by si s nim už aj chcela bývať a tak... Pokiaľ sa na tom nezhodnete, resp ak máš všetko robiť ty, tak to radšej odíď. Možno že čakáš úplne zbytočne a nikdy sa to nezlepší a možno to príde každú chvíľu.
asi by som nevedela existovat vo vztahu, ktory by bol len bezcielnym nekonecnym chodenim bez akychkolvek planov. nieze asi, ale urcite.
ale uplne ta chapem, v prvom odstavci som sa sama trochu nasla. my plany a sny mame. no priblizujeme sa k nim pomaly.
nic nesilim a frajera do nicoho netlacim. ale narovinu som mu povedala, ze vecne cakat nebudem.
takze sa otvorene porozpravajte, co od vztahu ocakavate. vela stastia.
Mesacne -cca 700
Pekny privyrobok
oki, to je tvoje stanovisko...a čo on? čo si myslí on? keby dostal príležitosť vyjadriť sa, možno by si ostala prekvapená, ako to celé pociťuje on... ok, vaše problémy môžu znamenať predzvesť niečoho zlého, ale na druhej strane môžu byť i reakciou jeho spokojnosti...chlapcovi je proste dobre tak ak je, nepotrebuje sa posúvať ďalej, nepotrebuje riešiť niečo navyše... tvoje reči o bývaní si nepreložil ako niečo súrne nad čím by mal začať rozmýšľať...
nauč sa preniesť sa cez svoje problémy súvisiace s minulosťou... je fajn ak svoje problémy s druhým riešime s niekým tretím, ale ako má ten DRUHÝ vedieť, že sa nám niečo nepáči? do hlavy nám nik nevidí...problémy jednoducho treba riešiť v prvom rade s osobami, ktorých sa ten problém týka... ak sa nevieš vykoktať osobne, tak mu o svojich pocitoch napíš, ako ti radili vyššie... neobviňuj ho, nič mu nevyčítaj... proste mu napíš, ako to ty cítiš...a k veci...žiadne náznaky, ktorým možno ani nechápe... nechaj ho potom ten list samého prečítať, nech má možnosť nad tým pouvažovať... a uvidíš...
kým sa mu neodhodláš povedať všetko, čo ťa trápi, úvahy o rozchode sú podľa mňa predčasné... vždy by tu totiž bolo niečo nevypovedané, čo by ťa štvalo... ešte stále máš čo urobiť pre váš vzťah
neviem som si tak povedala ze nemam 15 rokov aby ma takyto vztah bavil a naplnal a prisiel mi normalny (uplny maminkin chlapec co nikam nemoze ist lebo on musi byt s rodicmi doma v 19 rokoch kristova noho) a kedze sme sa v tejto elementarnej veci nezhodli tak to tak aj dopadlo
sama musis vediet ci si ochotna cakat kym sa chalan rozhybe alebo ti to za to nestoji
Možno by to chcelo pár indícií z toho čo som písal, či pracuje, či mustačí plat, či nechce vycestovať za hranice, či sa cíti šťastní, ako vníma váš vzťah, či je priestor na to spoznať sa ešte atď .. je toho veľmi veľa, na to, že vás nepoznáme.
Bud to skonci alebo sa budete postupne posuvat dalej.
Napíš pekne plusy / mínusy vášho vzťahu. Podľa mňa mínusy prevyšujú tak v tom prípade je vhodné ukončiť vzťah. A môžeš aj napísať čo vás spája a čo ťa s ním drži, čo máte spoločné.
Nechápem načo chce niekto umelo udržiavať vzťahy a prečo sa ľudia boja rozchodov. Pochop, že ide o tvoj život a ak nie si šťastná prečo nehľadáš niekde inde šťastie alebo niekoho kto ti bude viac vyhovovať ? Skús sa pozrieť inými smermi a možnosťami. A polož si otázku: Ako si predstavuješ svoju budúcnosť ? Podotýkam SVOJU nie VAŠU !
Zrejme nepochopím, ako to u vás funguje a nechce sa mi, ale pointa je aj tak inde.
a osobne si myslím, že by sa pred svadbou mali spoznať dostatočne na to, aby vedeli, že prípadné nezhody počas spoločného nažívania vyriešia a neskončí to rozvodom
bližšie nepoznajú? Chodia spolu 3 roky preboha.
Neviem, mám v rodine istú výchovu, ktorej sa dogmaticky držím, pretože všetky predošlé generácie našej rodiny, o ktorých viem, že boli, takto fungovali bez jediného rozvodu alebo rozpadu. Neviem, čím to bude, ale nemám potrebu to riešiť, dúfam, že nejdeme debatovať o mojej výchove.
Keď budem riešiť problém ako má slečna, budem vedieť čo mám robiť. Ak budem mať o tom pochybnosti, budem vedieť kde nehľadať chybu. Či sa chcem oženiť nie je otázkou, či na to materiálne mám.
ono je to iné stretávať sa na pár hodín vtedy, keď to obom vyhovuje a iné, keď spolu riešia bežné životné situácie
(a sama mám 7 a pol ročný vzťah, no po tých 3 rokoch som stále bola trochu neistá, samozrejme má na to vplyv aj vek a podobne)
(teda ak to nie je v štýle, že novomanželia budú bývať u rodičov)
Ono čo som chcel povedať bolo prakticky to čo v @20 , ak sa nechcú zobrať, zrejme budúcnosť nevidia až tak ružovo. Ja to beriem takto, nenapísal som návod, čo majú robiť, napísal som možnosť, ktorú by som napríklad spravil ja, ak by som to v danej situácii chcel úprimne riešiť.
A v pohode by som ďalej býval u rodičov, keby som nemal inú možnosť, vlastne aj tak žijem okrem rodičov aj so starými rodičmi v jednom veľkom dome.
(My spolu ešte nebývame a v kúte duše ma desí predstava, že zistím, že by to nefungovalo Ale samozrejme sa budeme obaja snažiť, aby to vyšlo.)
a inak mi nepride, ze by to niekam smerovalo, so..