Mám tu na Vás otázku, internetoví ľudia. Alebo skôr prosbu o radu. Tak nejak si razím cestu svojim životom už 17 rokov bez blízkej spoločnosti priateľov. Už dlhšiu dobu som si chcel nejakých nájsť, no vôbec neviem ako. Som spoločenský, bavím sa v škole zo
trochu som preskakoval (bolo to dlhé) ale podstatu som zachytil ...
v dnešnej dobe (ano odvolavam sa na dobu-dnes už môžem lebo dnešná doba výrazne pozmenila generáciu a myslenie ľudí) je veľmi ťažké nájsť si ľudí s ktorými by si úprimne zdielal niečo a mali by ste z toho obaja radosť ... každý na teba z vysoka serie a zaoberá sa len sebou, hodnoty sú v riti uplne na bode mrazu a ľudia sa chcú len ,,vyprázdniť,, a niečo ,,rozbiť,, ... no je pravda že všade je niekto kto je výnimkou alebo by ti sadol ... len to nie je také jednoduché, nepíšeš napríklad nič o tom čo robíš vo volnom čase (aspon som to nezaregistroval) ...
najlahšie je totiž nadobudnúť známosti na nete dnes ... čo sa týka fyzického života je to práve škola ktorá združuje a nejako sa mi nechce veriť že prídeš do triedy a sedíš ako 5 peňazí a s nikým neprehovoríš ani slovo ... skús byť trochu aj ty aktívny, niečo vymysli, zorganizuj a zavolaj ludí ktorí ti teopreticky povedia áno .. .alebo čo ja viem čo ...
ale nečakaj zázraky ... s ľuďmi sa ťažko komunikuje a jedná pokial im nemáš čo ponúknuť čo by ich uspokojilo (na akejkolvek urovni) ... ťažko radiť no ... treba hladať ludi čo maju podobne zaujmy ako ty, a takých ludí najdeš len pri činnostiach a tam kde traviš aj ty čas a podobne
Mám to takmer identické. Mám len pár kamarátov, avšak nemám ani partiu a ani takých priateľov, ktorým na 100% verím.
Avšak mala som najlepšiu kamarátku, dlhú dobu. Ona bola veľmi nespoločenská osoba, nechcela chodiť nikam, ani na disco, ani do podniku ani len na kebab. Všetko čo sme robili bolo len - prechádzky, korčule, fotenie. Ale nikdy s nikým iným. Ona postupne začala chodiť von aj s pár ľuďmi z detsva. Najprv málo potom stále viac a viac. A nakoniec úplne... so mnou bola raz za mesiac. Začala chodiť na chaty, na stanovačky, na discotéky... a najhoršie, že keď som sa chcela pridať, tak mi povedala, že tá jej partia ma nemusí (hoci sme sa predtým nevideli)... Tak som sa na to vykašlala úplne, keď ma volala iba keď nikto iný nemohol..
Potom som si našla druhú kamošku. Spolužiačku na strednej... Boli sme úžasné parťáčky vo všetkom sme si sadli. Lenže... ja som chcela vtedy jedného chalana... a ona si s ním tajne dopisovala a dohadovala sa... priznala sa mi s tým ale tak odpustila som jej a ona s ním nakoniec takmer chodila, lenže potom sa dala dokopy s mojim bývalým... s ktorým som ju zoznámila... tiež ma to dosť zranilo ale tak nejak som to prekusla. Lenže s ním trávila noše času, so mnou málo a on ešte na mňa žiarlil. Potom som si našla aj ja frajera a nakoniec sa to rozpadlo úplne.
Tie dve osoby vedeli o mne všetko... a ja som si po krachu kamarátstva s nimi uvedomila, že to nemá význam... Nájsť si kamošku na celý život je oveľa ťažšie ako partnera a úprimne je pre mňa budovanie partnerstva oveľa dôležitejšie ako kamarátstva... Niekedy tam bolo viac výčitiek a hádok a tak... a neochota sa zmeniť čo i len trochu...
nikdy som netúžila po skupinkovaní sa.
preto mi nejako netrhalo žily, že som takmer nikdy v žiadnej nebola.
to skupinkovanie ale vekom a rozumom odíde.
aj v mojom okolí si už skôr všímam stretávanie sa jednotlivcov, prípadne skupiniek pár ľudí zložených stále z iných jednotiek duší a schránok, než niečo v neustále rovnakom zložení.
a nie kvantita, ale kvalita stretávok s priateľmi je dôležitá.
Ja som tiež zvykol mať svojho "naj kamoša" - mimochodom, moc nemusím to pomenovanie. No len potom sa to nejak posralo, väčšina viny (aj napriek tomu, že mi to ten dotyčný nevedel povedať do očí) bola na mne a ja som bol ten najhorší... Potom som sa na to vysral, začal sa venovať užitočnejším veciam a spoliehať sa sám na seba.
Odvtedy sa kamarátim s väčšinou triedy, ale len tak, že pokecáme, zahráme futbal a pod. Tiež som si našiel kamarátku zo zahraničia a s ňou občas kecám
Osobne si myslím, že je dosť mizerná šanca, aby som dokázal niekomu veriť na 100 percent... :-S
Skús si vytvoriť účet na pokeci a takých tých stránkach, neboj sa osloviť ľudí (v prípade, že ťa pošlú do teplých krajín, tak ty ich ešte do teplejších), skús si nájsť nejaké hobby, kde si v kontakte s ľudmi a tak
To len ja som taky, ze som odisiel daleko od vsetkych priatelov? neviem co ta bavi, ale urcite si vies podobne zmyslajucich ludi najst na nete. Skus interpals.net (aj ked to je skor zamerane na zahranicne kamaratstva, je tam aj kopu slovakov).
najlepsie urobis, ak sa na to vyseries.....skor si hladaj kamosky,z ktorych si vyberies partnerku
kamosi su fajn, ale ked chcu s tebou byt tak raz do mesiaca, tak je to na hovno...a dennodenne sa malokto stretava...mozno fakt nejaki super extrovertni ludia, co to maju v povahe a vacsinou je to spojene s alkoholom, takze o kamaratsve tam nie je rec.
Ja by som skôr povedal, aby si sa vykašlal na internet (pokec, facebook a vôbec všetky sociálne siete z ktorých ľudia zostávajú nesociálny .
Hovoríš, že nemáš problém sa baviť s ľuďmi a nadväzovať s nimi kontakt. Zisti čo ťa baví, ak nemáš žiadne záujmy, uvolnene sa bav s ludmi, kecaj s nimi bez toho aby si bol v nejakom strese a určite nájdeš niekoho s kým sa dokážeš baviť, robiť spoločné akcie z ktorých bude veľa nezabudnutelných zážitkov . Ľudia sa potrebujú medzi sebou len nejakým spôsobom¸¸oťukať´´ a keď uvidia že si v pohode, určite ta priberú medzi seba.
Hlavne nebuď v kŕči že za každú cenu musíš nájsť niekoho do partie. Čím viac sa budeš snažiť o to horšie to bude (tak je to so vzťahmi celkovo, či už s babami alebo chalanmi .
Buď sám sebou, nehraj sa na nejakého machra alebo debilka ktorý sa musí predvádzať aby si ho niekto všimol. (znie to tuctovo a určite si to počul už asi sto tisíc krát ale je to tak )
Skús sa viac zaujímať o ľudí okolo seba, možno zistíš, že nie sú takí, ako sa na prvý pohľad zdá a začnete si rozumieť.
Ak problém nie je (len) v tomto, tak je to dlhodobejší proces, pri ktorom si proste budeš musieť nájsť svoju cestu k ľuďom. Budeš si musieť vyjasniť, čo od nich čakáš a čo im môžeš ponúknuť a riešiť to celé tak nejak racionálne, menej tak klasicky spontánne.
V každom prípade nezabúdať na vlastnú iniciatívu.
A na internete sa dá tiež spoznať svoju spriaznenú osobu.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
12 komentov
v dnešnej dobe (ano odvolavam sa na dobu-dnes už môžem lebo dnešná doba výrazne pozmenila generáciu a myslenie ľudí) je veľmi ťažké nájsť si ľudí s ktorými by si úprimne zdielal niečo a mali by ste z toho obaja radosť ... každý na teba z vysoka serie a zaoberá sa len sebou, hodnoty sú v riti uplne na bode mrazu a ľudia sa chcú len ,,vyprázdniť,, a niečo ,,rozbiť,, ... no je pravda že všade je niekto kto je výnimkou alebo by ti sadol ... len to nie je také jednoduché, nepíšeš napríklad nič o tom čo robíš vo volnom čase (aspon som to nezaregistroval) ...
najlahšie je totiž nadobudnúť známosti na nete dnes ... čo sa týka fyzického života je to práve škola ktorá združuje a nejako sa mi nechce veriť že prídeš do triedy a sedíš ako 5 peňazí a s nikým neprehovoríš ani slovo ... skús byť trochu aj ty aktívny, niečo vymysli, zorganizuj a zavolaj ludí ktorí ti teopreticky povedia áno .. .alebo čo ja viem čo ...
ale nečakaj zázraky ... s ľuďmi sa ťažko komunikuje a jedná pokial im nemáš čo ponúknuť čo by ich uspokojilo (na akejkolvek urovni) ... ťažko radiť no ... treba hladať ludi čo maju podobne zaujmy ako ty, a takých ludí najdeš len pri činnostiach a tam kde traviš aj ty čas a podobne
Avšak mala som najlepšiu kamarátku, dlhú dobu. Ona bola veľmi nespoločenská osoba, nechcela chodiť nikam, ani na disco, ani do podniku ani len na kebab. Všetko čo sme robili bolo len - prechádzky, korčule, fotenie. Ale nikdy s nikým iným. Ona postupne začala chodiť von aj s pár ľuďmi z detsva. Najprv málo potom stále viac a viac. A nakoniec úplne... so mnou bola raz za mesiac. Začala chodiť na chaty, na stanovačky, na discotéky... a najhoršie, že keď som sa chcela pridať, tak mi povedala, že tá jej partia ma nemusí (hoci sme sa predtým nevideli)... Tak som sa na to vykašlala úplne, keď ma volala iba keď nikto iný nemohol..
Potom som si našla druhú kamošku. Spolužiačku na strednej... Boli sme úžasné parťáčky vo všetkom sme si sadli. Lenže... ja som chcela vtedy jedného chalana... a ona si s ním tajne dopisovala a dohadovala sa... priznala sa mi s tým ale tak odpustila som jej a ona s ním nakoniec takmer chodila, lenže potom sa dala dokopy s mojim bývalým... s ktorým som ju zoznámila... tiež ma to dosť zranilo ale tak nejak som to prekusla. Lenže s ním trávila noše času, so mnou málo a on ešte na mňa žiarlil. Potom som si našla aj ja frajera a nakoniec sa to rozpadlo úplne.
Tie dve osoby vedeli o mne všetko... a ja som si po krachu kamarátstva s nimi uvedomila, že to nemá význam... Nájsť si kamošku na celý život je oveľa ťažšie ako partnera a úprimne je pre mňa budovanie partnerstva oveľa dôležitejšie ako kamarátstva... Niekedy tam bolo viac výčitiek a hádok a tak... a neochota sa zmeniť čo i len trochu...
preto mi nejako netrhalo žily, že som takmer nikdy v žiadnej nebola.
to skupinkovanie ale vekom a rozumom odíde.
aj v mojom okolí si už skôr všímam stretávanie sa jednotlivcov, prípadne skupiniek pár ľudí zložených stále z iných jednotiek duší a schránok, než niečo v neustále rovnakom zložení.
a nie kvantita, ale kvalita stretávok s priateľmi je dôležitá.
Odvtedy sa kamarátim s väčšinou triedy, ale len tak, že pokecáme, zahráme futbal a pod. Tiež som si našiel kamarátku zo zahraničia a s ňou občas kecám
Osobne si myslím, že je dosť mizerná šanca, aby som dokázal niekomu veriť na 100 percent... :-S
Skús si vytvoriť účet na pokeci a takých tých stránkach, neboj sa osloviť ľudí (v prípade, že ťa pošlú do teplých krajín, tak ty ich ešte do teplejších), skús si nájsť nejaké hobby, kde si v kontakte s ľudmi a tak
kamosi su fajn, ale ked chcu s tebou byt tak raz do mesiaca, tak je to na hovno...a dennodenne sa malokto stretava...mozno fakt nejaki super extrovertni ludia, co to maju v povahe a vacsinou je to spojene s alkoholom, takze o kamaratsve tam nie je rec.
Hovoríš, že nemáš problém sa baviť s ľuďmi a nadväzovať s nimi kontakt. Zisti čo ťa baví, ak nemáš žiadne záujmy, uvolnene sa bav s ludmi, kecaj s nimi bez toho aby si bol v nejakom strese a určite nájdeš niekoho s kým sa dokážeš baviť, robiť spoločné akcie z ktorých bude veľa nezabudnutelných zážitkov . Ľudia sa potrebujú medzi sebou len nejakým spôsobom¸¸oťukať´´ a keď uvidia že si v pohode, určite ta priberú medzi seba.
Hlavne nebuď v kŕči že za každú cenu musíš nájsť niekoho do partie. Čím viac sa budeš snažiť o to horšie to bude (tak je to so vzťahmi celkovo, či už s babami alebo chalanmi .
Buď sám sebou, nehraj sa na nejakého machra alebo debilka ktorý sa musí predvádzať aby si ho niekto všimol. (znie to tuctovo a určite si to počul už asi sto tisíc krát ale je to tak )
Ak problém nie je (len) v tomto, tak je to dlhodobejší proces, pri ktorom si proste budeš musieť nájsť svoju cestu k ľuďom. Budeš si musieť vyjasniť, čo od nich čakáš a čo im môžeš ponúknuť a riešiť to celé tak nejak racionálne, menej tak klasicky spontánne.
V každom prípade nezabúdať na vlastnú iniciatívu.
A na internete sa dá tiež spoznať svoju spriaznenú osobu.