Z povaly
Akoby matne-
jšími stávali sa,
pomaly,
nenávratne
A to nič, že utrela som prach
Už po tisíci krát
A on znovu, s úsmevom na perách,
Prisadne si ku mne
Umne,
Rád
A snáď akoby tušil,
Že rušil
Moje kruhy
Točiace sa na staručkom gramofóne
Už len z povinnosti. Monotónne
A po každulinkom tóne
Zaprašťanie..
Zapálila som sviečku a povedala si, že dnes ju nechám dohorieť
Celú.
A ľahnem si spať skôr, i vstanem skôr
A veru –
Zas (ako už po stý raz)
Sľubujem si zmenu
A tak mením.
Sľúbené.
Ocitli sme sa uprostred noci.
Sami, bez pomoci –
Ja a pocit.
Sťa otroci
Mlčky strácame sa v ničom,
Lebo sme sa naučili, že čo nevidno, to neexistuje. A takú tmu som teda nevidela ešte.
Ale bežte!
Jasné, že to neviem, či to myslím naozaj.
..Čaj?
Ak neveríš vlastným názorom, tak to rovno vzdaj.
Vraj
To nemá význam,
Potom také mať.
I ja! I ja sa priznám,
Mám. Mám ich, ale schovávam.
Kvôli
Vôli
A obavám,
Že opustia ma iní pre ne
A ja znovu zatvárim sa
Nenadšene.
Ako rímsa,
Keď na ňu celý apríl prší a nik jej nepodá
Dáždnik. Aj tak sa nepoddá.
Ani to netuší,
Ale melódia tých kvapiek, čo si pamätám, mi ešte dnes zreteľne dopadá
do uší.
Bola to symfónia dažďa, koncert zdarma,
Aký iba jar má
A potom ešte príležitostné turné počas roka,
Ale jar, jar je v tomto vždy najlepší dirigent.
Nemajte ma za cvoka,
Ja skrátka len...
Rada prším.
♣
A nenechajte sa zastrašiť slovom M E L A N C H Ó L I A.
Páli, ako broky,
Keď Vám ju nedovolia,
Ale dá sa s tým žiť.
Roky.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
onaj123
23. 10.októbra 2011 17:32
Má to niečo do seba
4
Tak si ma povodila po svojej fantázii že nakoniec som aj zabudol kde som bol a načo som tam išiel a o čo som prišiel???
Napíš svoj komentár