Zase to vidím,tie pohľady minulosti,každý si pamätá,
tie pocity pomaly vedú v úzkosti človeka.
Bojím sa povedať nie, veď život môj ty tvoríš mi zďaleka,
ako mojou radosťou si,tak i bolesťou ľúbosti mojej,
no nedá sa odmietnuť či vzdorovať jej.
Ty vzplanúť si nechal môj život,
a potom snažil si sa zahasiť ho,
no neskoro už,popálil ma veľmi..
a zápalku si odhodil,že ty nie vinník toho,
že to ja,prchká mladá duša,
iskierka stačí,v mojich očiach sa vždy zmračí,
keď moje srdce zahliadne ťa
Minulosť ma trýzni,spomienkou hmlistou,
budúcnosť ma trýzni,spomienkou neistou,
prítomnosť ma trýzni,tou diaľkou vzdialenou.
no ty,môj milý,akobys nebyl,neexistoval..
či nezmeníš sa? časom,diaľkou,výzorom,
ja bojím sa,že zapomneš,že nájdeš inú.
ja vzhliadala som k tebe ako k Bohu,
no ty nikdy ním si nebol,
len inakším si ma zaujal spevom..
Jarné slnce do zeme škárku prerýva,
z cibuľky snežienky nová sa odkrýva.
Jej zdá sa tento svet známy,už tu bola,
ona len v zime radšej sa schová.
A v jari plná nádejí zas vykvitne,
no chlad je srdce zmrazí a ona sa nehne,
keď zistí,že tisíc lúčov slnka jej pohľad istí..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
27. 1.januára 2019 20:50
Už si ho získala s5?
Napíš svoj komentár