Dnešný deň sa mi podarilo hneď niekoľko vecí. Aj keď väčšina z nich nie mojím vlastným pričinením....

Ráno som namiesto pol šiestej vstala o pol siedmej. A to sme na intráku v izbe ubytované štyri! A všetky štyri sme zaspali. Hmmm....ešte že sa dnes rozdáva to vysvedčko.



Profesorka, nebrala ohľad na ten desivý fakt, že sedíme na nultej hodine, pričom podaktorí z nás vstali ešte len pred desiatimi minútami a hneď z rána nás všetkých vytočila.

Hrdí, že sme si splnili povinnosť a priniesli si domácu úlohu z písma, kde sme mali písať svoju adresu GROTESKom, sme jej odovzdali práce. Boli skutočne na úrovni keď si spojíte všetky okolnosti, za ktorých tieto dielka vznikli. Jednou z tých okolností bolo to, že sme prvý polrok preberali iba históriu písma, žiadne cvičenia, žiadne ukážky správnych ťahov či držania pierka. Nič o svetelnosti a tmavosti písmen tiež nebolo vysvetlené. Do grotesku sme sa preto pustili na vlastné nebezpečie a nepomýšľali sme na to, že naša štvorhodinová robota môže byť zmietnutá zo stola. Žiaľ to tak bolo. Všetko treba urobiť odznova.



Dve hodiny písma sme predýchali, nasledovala dvojhodinovka angliny. Ono je to v podstate veľmi dobrá hodina s veľmi dobrou profesorkou. Len keby nám nedala prekladať úryvok z rozprávky ruža a slávik od oscara wilda a ešte mne k tomu dodala dlhočižnýýýý autorov životopis. Takže o program na víkend mám postarané.



Nasledovali ďalšie blá, blá, blá hodiny. Neskôr, na tej poslednej blá hodine sme dostali vysvedčenie. Teda len nejakú napodobeninu originálneho vysvedčka. Je to len výpis známok. Tieto opatrenia vraj podnikli preto, že polročné vysvedčenia sa im vracali v nepoužiteľnom stave....

Hm... a to moje? To moje je viac než dobré, som dokonca naňho hrdá! Je to prekvapujúce, ale na strednej sa učím o niekoľko stupňov lepšie než na základke. Teda okrem matiky, tá sa nezlepšila. Vďaka trojky z matiky som nedostala vyznamenanie....ale mne je to v podstate jedno. Hlavne že polrok mám za sebou!!!!



Zo školy som šla na intrák pobaliť si veci a pustiť sa strastiplnou cestou domov. Ona teda nebýva strastiplná....len dnes... práve dnes! Keď som nemala najmenšiu chuť riešiť problémy.



A tie zjavne nemal chuť riešiť ani niekto iný. Ten ktorý všetko " vyriešil" tak, že skočil pod vlak. Nám vďaka tomu meškal dvadsať minút, čiže som nestihla prestup na autobus domov.

Dosť morbídne. Výpravca stanice vyšiel z budovy a zakričal na kolegu, čo bol vonku " Bude meškať, niekto sa hodil pod vlak." Povedal to tak flegmaticky ako keby to bolo samozrejmé. Ako keby rozprával o nákupe chleba.

Rozmýšlala som, prečo ten človek vlastne skočil. Potom mi došlo...to dnešné vysvedčenie.....možno...

V tej chvíli to bolo (prepáčte za nasledujúce slová) smiešne aj hlúpe zároveň.

Vlak nakoniec prišiel, to nám však veľmi nepomohlo. Vystúpili sme na hlavnej stanici a bežali na zástavku. Kamarátku Soňu skoro zrazila MHD-čka.... autobus nám však už dávno odišiel. Počkali sme si teda ešte asi hodinu na odpornom vetre a v hroznej zime až mi to prišlo smiešne



Nestihli sme ani ďalší prestup, prenos po nás prišiel Sonin starší brat. Musím povedať že mal skutočne vkusný interiér auta. Len tá hrozná hudba! Kontrafakt! Ach!

To je tá najotrasnejšia a najprimitívnejšia hudba akú som kedy počula! Tie verše ako napríklad " dnes večer som tu ja a ty a môj kok*tik chlpatý" alebo " mám v p*či že som namylsený, mám v p*či, že som sprostý, mám v p*či čo si o mne myslíš" tak to by dojalo aj Neviemkoho.....

Aj tak Ďakujem za zvezenie...

No a doma ma stihla sestra " obliať " lentilkami..... Veľkým balením lentiliek, ktoré si vybrala ako odmenu za vysvedčenie, hoci má už štrnásť rokov.

Stalo sa to asi tak, že prudkým gestikulačným gestom ukázala lentilkami na mňa, pričom mi mierila medzi oči. Ja som ich zatvorila, ozvalo sa puknutie, cítila som ako mi do tváre naráža tisíce a tisíce ( zveličujem lentiliek. Otvorila som oči, sestra sedela na dlážke v záchvate smiechu, mama dostala nervy, a ja som skoro vypľula kus palanciky. Všetko to musela pekne pozbierať.....

Tak to bol spomalený záber toho čo sa stalo len pred malou chvíľou, ako som si sem sadla a začala písať tento blog.

 Denník
Komentuj
 fotka
neway  29. 1. 2009 21:30
prijemne citanicko
Napíš svoj komentár