Ani len slovo normálne nie je normálne....
V nenormálnu sobotu sme si vyšli do mesta, obehať nejaké čínske obchody, pretože v Prievidzi sa značkové ešte neobjavili ( teda okrem paradaisu, ale kedže som antihip-hop, nestrčím tam ani necht na štvrtej nohe od obličky). Blúdili sme po námesti obsratom od holubov a plnom špakov od cigariet, pretože upratovacia služba sa tiež ešte v PD neobjavila....
Obehali sme všetko možné aj nemožné a kde sa vzal tu sa vzal- BAZáR. Bazár prvý, bazár druhý a až sme sa prešupli, po vlastných, do najväčšiho v celej PD- Tesca.
Hneď sa aj išlo do oddelenie športu. Tam sa však to, čo sme tak hľadali , neobjavilo. Už som aj chcela odísť, no moja nenormálna sestra to našla. Sám pán vážený ujo SKATEBOARD. Bola taká šťastná, že keby bola dvojtýždňové šteňa, tak by sa pocikala .
No našťastie, sa nič také nestalo a z Tesca odchádzala so SK8-tom pod pazuchou a tvárila sa neuveriteľne skatebarďácky....
Avšak, keď naň vyšlapla, nevyzerala až tak skúsene. Stále sa len rehotala a skúšala nejaké/ú/ý OLi, či čo to trepala.
Vysvetlila som jej, že by sa na ňom mala najskôr naučiť ísť a mať rýchlosť. Ale- vejushka je nenormálna a ešte k tomu baran, takže si ďalej skúšala OLi. Aspoňže mali nafetovaní bezďáci " podívanou"
Aj teraz sa na ňom preháňa po chodbe s rozlohou 1cm krát 1cm. Ale navdíííí prežijéééém, pretože mi z toľkého šťastia kúpila aj knihu_ Anatomie pro vtvarníky- juchúúúúúú!
Keď je človek strašne šťastný, chce aby boli šťastný aj ostatný. A tým sa riadi aj vejushka. Takže žiť s nenormálnou sestrou nenormálnym životom sa občas vypláca.
Skutočný príbeh
Komentuj
3 komenty k blogu
1
neny
12. 4.apríla 2008 14:32
neboj sa, normalnost tiez nema hranicu.
Napíš svoj komentár