Začínajú ma desiť. Videl som video, kde zabili 79ročného majstra kung fu. Dostal rakovinu hrtanu, ešte týždeň pred smrťou natočil video ako bije do tej ich drevenej kozy s rúčkami. Ruky tenké jak špajle na výtvarnej výchove.Väčšina ľudí v takom stave už len leží na posteli a sťažuje sa. Akože ten vek nie je tak veľký, moja babka sa dožila viac a to ani necvičila kung fu. Tiež zomrela týždeň po týždni pred jej smrťou, len nenatočila video. Ale proste je to drsné udierať do drevenej kozy keď človek ledva stojí. Myslel som, že čínsky majstri žijú dlhšie, čo sa mu mohlo stať, že dostal rakovinu hrtana? Na konci videa to bolo, zapálil si fajku. Tabak sa nebabre ani s kung fu majstrami čo udierajú do drevených kôz.
"No tak, nechaj ho, nevieš ako silno dokáže udierať"
"Buď ticho, ty hlúpa koza, nikto nedokáže udierať tak silno ako ja-tabak"
Aj tak, keby som udieral celý život do drevenej kozy, posledný týždeň by som si zobral pílku.

A začal by som do nej udierať. Lebo to je kung fu, udierať do všetkého.
-Potrebujem opraviť strechu, tu máš klince a kladivo, vieš čo máš robiť.
-Jasné. Dnes budem udierať do klincov a zajtra do kladiva.

Aby som nebol len taký negativistický, asopň mám v poslednom čase pocit, že môj život niekam smeruje. Rovno do piče.

Ešte že idú vianoce, dovolenka, pár dní a potom rok práce. Kyiosaki mal pravdu, je to rat race. bludný kruh v ktorom ľudia behajú ako škrečkovia. Škrečkovia pre to aspoň majú výhovorku. Že sú škrečkovia. Od ľudí sa čaká inteligencia, takže to máme s výhovorkami ťažké.
"Prečo si vy dvaja pre boha oblizujete vajcia?"
"Ehm, dobrý šéfe, viete, ehm, ja som, nevedel som, že tu budete tak skoro."
"Ja som škrečok."
Nespravodlivé.

Každá absencia inteligencie stojí človeka veľa. Veľmi veľa. To je jediné, čo musia ľudia robiť, rozmýšľať. Za hlúposť sa platí masívne. A nielen keď pri vás stojí človek-oblbovač.
"Pani predavačka, na tých topánkach platí tá preškrtnutá cena, alebo tá pod ňou, pri nápise Zľava?"
"Platia obe. Sčítajú sa."
"Aha, tak si tie topánky vezmem. Obe"
"Tak to budete platiť dva krát toľko"
"Ach bože, dobre no. Dajte mi jednu pravú a jednu ľavú."
"Aj šnúrky?"
"Áno, sú v cene?"
"Nie, za tie sa platí zvlášť v rubľoch"

Nemusí pri mne stáť nikto. Každou hlúposťou sa obabrem sám. Som aj predavačka, aj kupujúci. Človek sa vždy najviac obabre sám a ani nevie ako. Iba vidí, že sa obabráva a všetko ide dolu vodou. Myslím, že každý má v mozgu špeciálnu časť vyhradenú len pre tento účel. Judášova kôra. Už len nájsť toho Judáša a podrezať ho, tak ako to spravil svojho času Ježiš, keď mu Judáš prebral čaju.

Je to nespravodlivé, mozog by mal pracovať pre mňa a nie proti mne. Nemá dôvod podrážať ma, nič som mu nespravil. V prípade Judáša nikto nevie ako to naozaj bolo, možno ho šikanovali a on to už ďalej nevydržal. Možno sa mu vysmievali.
"Hej Judáš, pekné tričko!"

Asi už radšej pôjdem spať,aby som mohol ísť zajtra do škrečkovského kolesa.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár