Na začiatok, aby ste vedeli, MILUJEM divadlo! Pre mňa to nie je len predstavenie, ktoré trvá hodinu či dve.
Začína to deň predtým. Rozmýšľam čo si oblečiem, surfujem na nete a čekujem načo sa môžem tešiť. Pokračuje to ránom. Ranný budík pre mňa už nie je až taký problém, do školy predsa nejdem a čaká ma umelecký zážitok.
Každé divadelné predstavenie či opera je pre mňa akousi psychohygienou. Môžem mať akékoľvek problémy, plnú hlavu starostí ... no v momente keď sa začne predstavenie, ide všetko bokom.
Samotné predstavenie je vždy niečo úžasné, nie je to ako telka, je to naživo... Podrobne vidím mimiku aj gestiku hercov, pozerám sa im do očí, cítim vôňu (či smrad) cigariet, vidím ako sa zaťahuje opona, menia kulisy a kostými. Pozorujem reakcie divákov. Keď je scéna smutná, mám hrču v hrdle. Keď je napínavá, zatajujem dych. Keď je strašidelná, jemne sa zaborím do sedadla a keď je veselá, usmievam sa.
Premýšľam koľký krát hrajú herci toto predstavenie, čo všetko museli urobiť preto, aby som ich dnes videla hrať, čo ich čaká v ďalšej časti dňa... Počas vystúpenia nemožno vidieť alebo zistiť akí sú herci ako ľudia, pretože hrajú svoju rolu. Ďalšia vec, ktorú mám na divadle tak veľmi rada, je koniec. Ukončí sa posledná scéna, začne aplauz a na javisko postupne prichádzajú herci. Vtedy skúmam ich výraz tváre, oči, spôsob akým sa usmievajú, ich pohyby, či sa rozprávajú alebo nie...pretože toto už nie je hrané, toto sú naozaj oni!
Milujem ten pohľad, ten pocit... no najviac dojem, ktorý vo mne každé predstavenie zanechá a ku ktorému najbližšie dni smerujú moje myšlienky. Vždy si užívam pohľad na tento skvost a zároveň aj možnosť, že aj ja som mohla byť jedným z divákov. Veď čím by boli herci bez diváka?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
georg21
10. 10.októbra 2016 23:22
Toto tiež milujem...
Napíš svoj komentár