sa nad mojou dušou rozpínajú
tak sa my sny o utrpení dvoch
snívajú
Vždy ked som sedával
o čierny mramor opretý
chrbát som mal vždy od
jeho chladu a strachu stuhnutý
Ten čierny mramor
tvar kríža mal
vždy na ňom čierny havran
sedával
Pod tým čiernym kameňom
bol hrob zo saténových mreží
Ten čierny hrob spájal
dvoch ľudí
No jeden v ňom už dlho prebýval
a druhý sa naňho z hora díval
Každú noc dievča smútilo
havrana čierneho ako noc
na hrobe tíšilo
Ten havran každý deň a noc
na hrob prilietal
spolu z anielom temnoty odlietal
To dievča havrana po čiernom
perí vždy hladilo
za svojim milým tak strašne smútilo
Jej slzy čierne perie havrana
na biele zmenilo
od zialu jej srdce zomrelo.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
gothicpoethic
18. 11.novembra 2007 16:05
pripomína mi to texty jednej kapely, v každom prípade veľmi pekné
Napíš svoj komentár