Dívam sa cez čierne sklá
Na svet, v ktorom prebývam
Svoj život v ňom ukrývam
Nič iné už totiž nemám
Majetok som ľuďom rozdal
Do piesku si ticho sadám
No mecítim nijaký žiaľ
Vtedy si len hovorím
Čo všetko je len krásne
Priateľ ťa vždy pritúli
A hviezdy sú tak jasné
K čomu by mi vlastne bolo
Viacej ako sám už mám
Môj život je ako mólo
Ja ho nikdy nepredám
Nič iné ja vôbec nechcem
Než mať samých dobrých priateľov
Sám ich na chrbte ponesiem
Len aby boli stále so mnou
Preto vám ja hovorím
Všetko smie byť krásne
Anjelom sa ukloním
Za ich krásne piesne
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
dunka
18. 10.októbra 2006 20:02
pekne smutne
5
slubila som ze precitam a tak citam....keby som mala 30 alebo 35 tak sa ta spytam ci mas vazne "len" 18 pretoze som stretla len malo ludi v tvojom veku s takymito nazormi ale kedze som od teba o dva roky starsia a pamatam si aky bol moj svet pred dvoma rokmi myslim si ze vazit si svojich priatelov si sa naucil sam na vlastnych chybach.paci sa mi ako vies zhmotnit svoje pocity do basni
6
naadhera vsetko su to basne na zamyslenie a s hlbokou pointou ... malo ludi doslo aspon k polovici zaverov, ktore ty vkladas do svojich basni
Napíš svoj komentár