Ten večer nebol ničím zvláštny... Zase som sa len osprchovala a umyla si hlavu, obliekla som si moje ružovo-modré pyžamo a šla som spať.

Kupodivu som zaspala hneď ako som zalahla, no o pár hodín som sa zabudila na neidentifikovatelný zvuk. Hlava a ľavá noha mi visela z postele, no pri tom zvuku som až nadskočila.

Pamätám sa ako mi začalo búšiť srdce, pretože sa bojím tmy a nevedela som čo to bolo. Pozrela som na podlahu a zbadala som tam niečo sa hmýriť.... Celé čierne, čierna hriva... Ale prečo mi to niečo/niekoho pripomínalo? !

To niečo si šúchalo oko a ja som zatiaľ zažala svetlo. Od šoku a zároveň rehotov som až spadla na zem. Pete Wentz ležal v uličke medzi mojou posteľou a skriňami s oblečením.
"Hi"
"Hello! "
A kecali sme zistila som že mi z úst vytiekla slina a presne jemu do oka. Strašne som sa mu ospravedlňovala a on potom odišiel a povedal, že ma ešte príde pozrieť ale už nie v noci.

A potom som sa zobudila NAOZAJ.

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
zuzushiq  20. 6. 2009 15:15
lol svojmu naj idolovi oplut oko
 fotka
semonique  20. 6. 2009 18:03
Umrem
Napíš svoj komentár