Pokračovanie prvej časti...

Na pozvánke bolo napísané okrem času a miesta aj toto :
dúfam , že prídeš. Aspoň takto sa ti budem môcť odvďačiť za hodiny dejepisu.
Bez teba by som na tejto škole nebol.
Ďakujem

-Aké milé.
Pomyslela som si a tvoju pozvánku som si dala do kabelky.
V mobile mi pribudla pripomienka : kúpiť darček pre neho .

Kedže pozvánka bola pre dvoch rozhodla som sa , že si so sebou vezmem môjho "priateľa" . Boli sme spolu , len kvôli tomu, že sme nikoho iného nemali, tu, na univerzite.
Vedeli sme , že sme najlepší priatelia, no nejako to prešlo k bozkom.
A potom ďalej no. Ale vedeli sme , že sa neľúbime.

Dorazili sme na párty. Napravo od dverí bola kopa darčekov, tak som tam priložila aj ten môj, starostlivo zabalený .
S mojim priateľom sme kráčali spolu, rozhliadajúc sa po doma, kde bola usporiadaná táto veľkolepá oslava.
Očami som prečesávala účastníkov a hľadala som TEBA .

Keď som ťa našla, pristúpila som k tebe, podala ti ruku a popriala všetko najlepšie ,
pobozkala ťa na líce , to isté zopakoval môj "partner" a išiel pre niečo na pitie.

Zostali sme sami , obklopení podnapitými študentmi. Ty si sa mi opäť poďakoval za ten dejepis . Cítila som sa celkom fajn. No v bruchu mi šantilo zopár motýlikov a často som sa červenala.
Bolo na tebe vidno , že si rád , že ma vidíš. To ma potešilo. Keď sa vrátil Alex aj s pitím , bolo na ňom vidno, že si nedal prvý pohárik. Nezvykla som piť alkohol , ale dala som si.
Jeden a potom ďalší až som sa dostala do dobrej nálady. Alex sa ma opýtal či si môže ísť vlastnou cestou a ja som mu len kývla rukou.

Už ma viac nezaujímal, už ma ani nepriťahoval. Niekedy som cítila ako keby ma k nemu niečo ťahalo, teraz nič také neprišlo. Odišiel ani neviem kam. A ty si zmizol medzi davom tiež. No čo zabávala som sa Ďalej, tancovala som na hlasnú hudbu , pila som pohárik za pohárikom a keď som cítila že mi je horúco , vyšla som na priestrannú terasu. Vietor mi vial do vlasov a ja som sa hneď cítila lepšie.
No zrazu mi došlo aké je to na nič. Alexa neľúbim , mala som ho len tak a dokonca ma už ani neťahá k sebe. Ty si sa v dome niekde zabával a ja som dúfala, že so žiadnym dievčaťom.

Sama seba som sa pýtala Ako je možné, že ťa tak dlho ľúbim ? už 5 rokov. Nechápem...

Z mojich úvah ma vytrhol chichot a potom známe : pššt. Obzrela som sa a tam stál on. a nie sám.(pokračovanie )

 Blog
Komentuj
 fotka
emmka98765  10. 12. 2010 00:07
@omeleta , @1ivanushka1 som si myslela , že budete chcieť aj druhú časť keď ste mi tú prvú ohviezdičkovali...



inak toto nebude dlhý príbeh, odhadujem ešte tak 2 časti
 fotka
emmka98765  10. 12. 2010 00:10
budete chcieť vidieť bolo isté že bude aj druhá časť
 fotka
omeleta  16. 12. 2010 12:48
páči sa mi to
Napíš svoj komentár