Kamaráti.
Neľúbim ťa. Tie slová bolia, ničia.
No aspoň je jasno.
Skončil sa zmätok no teraz tak ako som si želala aby ten zmätok už skočil, by som si priala aby trval ešte o niečo dlhšie.Aby som tvoje dotyky cítila o niečo dlhšie.
Srdce rozbité na miliardu črepov.Chýbaš mi každú chvíľu.
Bolí to. No je jasno.
Viem znovu vstať a hrdo zdvihnúť hlavu?
Koľko sklamaní ešte musím zažiť?
Koľko síl mi ešte zostáva čeliť týmto slovám od ľudí ktorých milujem, ktorých som milovala?
Je jasno.Všetko končí.
Srdce na miliardu črepov.
Som unavená.Unavená zo života v ktorom ma ľudia opúšťajú.
Musím byť asi príšerný človek keď toľko ľudí mi odchádza zo života.
Nuž možno sa raz objaví niekto kto ma bude milovať so všetkým čo ku mne patrí a už neodíde.
Nateraz je však jasno.
Ty to byť nechceš.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár