"Lebo žiadna dobrá historka sa nezačína "Keď sme jedli šalát."
Asi pred siedmimi rokmi sa u mňa začal prejavovať sklon prihovárať sa cudzím ľuďom. Toto „hoby“ mi prinieslo zopár zaujímavých príhod (viď staršie príspevky, napr. Mnemotechnické pomôcky) a toto je jedna z nich.
Pred dvomi dňami som úspešne „doskúškovala“ a rozhodla som sa pri tejto príležitosti konečne spotrebovať fľašu vodky ležiacu v skrine pol roka (treba myslieť na dátum expirácie xD). Všetko bolo dohodnuté – miesto, čas, ľudia... No ako väčšina očakávaných a naplánovaných akcií, aj táto padla. Lenže koniec skúškového je koniec skúškového, tak prečo ho neosláviť aspoň s cudzími? A čo takto zobrať rovno fľašu do ruky a zahrať sa na Jehovistu?(A)
A tak sa stalo. Prvé šlo moje poschodie. Po jednom odmietnutí (mimochodom, jediná dievčenská izba, na ktorú som v našom bloku natrafila, a to som prešla ŠRYRI poschodia) kvôli učeniu som to videla čierne, no stačilo zaklopať vedľa a hoci veta na privítanie bola rovnaká ako pri prvom pokuse („Zajtra máme skúšku.“), chlapci sa prehovoriť nechali. Obzvlášť ma pobavilo, že jeden práve skypoval s frajerkou a keď som vošla dnu, natočil na mňa webku – „Zlato, prišla suseda, ideme si trochu vypiť.“ – a bez čakania na jej odpoveď zaklepol noťas.
Zdržala som sa ešte na jedno kolo a šla ďalej. Čo izba, zo iný príbeh. Niektoré ma utvrdili v tom, že to je skvelý spôsob ako tráviť večer a pestovať susedské vzťahy (zistila som, kto na okolí má mikrovlnku, čo je pre študenta užitočná informácia), iné... no, povedzme to tak, že možno som sa mala zamyslieť predtým nad faktom, ako to vypadá, keď pripitá blondína s fľašou v ruke zaklope o jedenástej v noci na dvere neznámemu chlapovi, ktorý je na celej bunke (tak !)sám.
Druhá vec je, že z tých štyroch poschodí a toľkých izieb si nepamätám tvár jediného nového známeho. Celkovo nemám pamäť na tváre a tá vodka nepomohla. Opačne to však zrejme funguje, včera ma na chodbe pozdravili štyria neznámi.
(opäť bez beta-readingu, mňa už gramatika netrápi)
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
2
@mielikki Čo nebolo môže byť. Čo takto zaklopať s fľašou na dvere tvojho rodičovského domu a vypýtať si Lucinku? xD
5
bože, to je dobrý nápad! fakt sa niekedy oplatí prekonať ostýchavosť
Napíš svoj komentár
Mne niekedy tak zaklop (i keď nie som u teba na intráku