Tento príbeh je o dvoch dušiach.... o dvoch svetielkach..... o dvoch telách z vosku... o dvoch sviečkach... Nie, nie je o ôsmich postavách, iba o dvoch. Dve sviečky ktoré človek zažal, a keby stratili svoj plamienok skončil by sa aj ich život. Sviečky žili len pre to svetielko ktoré každý večer nejasne blikotalo v izbe plnej temnoty. Temnota - to bolo to čoho sa sviečky najviac báli, najvačší strašiak, ich nočná mora pred ktorou sa dokázali brániť jedine tým malým trblietavým zázrakom. Okrem toho sa obávali aj samoty, vždy museli byť aspoň dve aby mohli byť šťastné.
Jedna zo sviečok bola staršia, múdrejšia i skúsenejšia, druhá len nedávno prešla z poličky na stôl, a tak s obdivom hltala všetky múdre slová staršej sviečky. V jeden z ďalších obyčajných tmavých večerov mladšia načrtla zvedavú otázku:
" Prezraď mi niečo, prosím... "
" Čokoľvek srdiečko, pre teba čokoľvek, " odpovedala jej druhá.
" Povedz mi, čo je to láska? "
Staršia sviečka sa milo usmiala.
"Láska? Láska je pocit. Pocit že už nie si na všetko sama. Že máš niekoho kto na teba myslí, niekoho kto dokáže vyriecť slová ktoré máš ty v mysli. To, že máš niekoho kto ťa objíme keď smútiš, i keď sa raduješ. Láska nemusí byť len medzi chlapcom a dievčaťom, mužom a ženou. Láska môže byť aj medzi priateľmi. Rozdiel je v tom, že milenci lásku spečaťujú tichom, priatelia rozhovormi. Milenci bozkami, priatelia tuhými objatiami. Keď niekoho ľúbiš, cítiš to, ale nevieš to opísať. Rozbúcha sa ti srdce, pocítiš v brušku mrvenie. A na tvári sa ti objaví ten najúprimnejší úsmev keď zbadáš milovanú osobu. Medzi tými, ktorí sa ľúbia neexistujú tajomstvá. Jeden je odrazom druhého. "
" To je krásne. A prezraď mi, ako spoznám že niekoho ľúbim? "
" To ti nemôžem povedať. Na to neexistujú pravidlá. Láska je nespútaná, nepoddajná, vratká. Každý to spozná sám, keď mu niekto bude chýbať, spozná že ten človek pre neho niečo znamená."
" Dá sa láska napísať? Nakresliť? Možem ju vidieť? "
" Láska je ako vietor... Nemôžeš ju vidieť, ale môžeš ju cítiť. Môžeš zachytiť jej črty na papieri farbami, či slovami ale nikdy ju tam nezachtíš celú. Láska je moment v ktorom sú si dvaja ľudia neprekonateľne blízki. "
" To je skutočne nádhera. A môžeš ma to naučiť? Aj ja chcem niekoho ľúbiť! "
Staršia sviečka si povzdychla, no napriek vráskam ktoré sa jej objavili na čele nahodla úprimný úsmev a so starosťami povedala:
" Ty môj hlupáčik, to sa nedá naučiť. Na to neexistuje nejaká škola alebo múdra kniha. Láska sa vymyká pravidlám. "
Mladšia si smutne povzdychla, ale staršia pokračuje:
" Ale môžem ti ju ukázať, ak po tom veľmi túžiš, nechám ťa pocítiť ju. "
Druhá sviečka veselo prikývla a nedočkavo čakala čo sa stane. Aké to je, keď niekto niekoho miluje?
Staršia sviečka sa zhlboka nadýchla a zadržala dych. Plamienok ukrývajúci sa v jej duši začal najprv častejšie blikotať. Svetlo izby sa zmenšovalo, svetielko už takmer nebolo vidno. Plamienok pomaly, ale isto hasol, až sa z neho stala dočervena rozpálena kôpka na konci knôtu. Ale aj tá kôpka strácala farbu a formu, z vášnivej červenej prešla do krutej čiernej farby temnoty. Mladšia sviečka nechápala. Nedokázala zo seba vydať ani slovko. Po jej alabastrovo bielom líci začali stekať voskové slzy ktoré kruto zaschýnali skôr ako sa dokázali dotknúť stola. Myšlienky jej neusporiadane blúdili hlavou.
" Prečo?!? Prečo si mi to spravila? Nechala ma samú v temnote, opustila si ma keď som ťa najviac potrebovala.Čo teraz?!? " Zahmlievalo sa jej pred očami, no túžila poslednýkrát objať tú osobu ktorá sa nazývala jej priateľkou. V tuhom objatí oboch sviečok sa o seba letmo obtreli knôty a ešte nevyhasnutá duša staršej sviečky sa opäť zapálila. Akonáhle v nej opäť začal prúdiť život, usmiala sa najúprimnejšie a najšťastnejšie ako to dokázala. Mladšia len nechápavo, ale šťastne pozerala a čakala na vysvetlenie.
" Cítila si to? Ten pocit."
" Bála som sa, hrozne som sa bála. "
" Láska je taká. V láske sa skrýva strach, obavy, ľútosť i slzy. "
" Ale teraz som veľmi šťastná. Som šťastná že ťa tu mám. "
" Presne tak to má byť. "
" Ale prečo si to spravila? Čo keby som na to neprišla, čo keby som ťa už nedokázala vrátiť naspäť?! "
" V láske sú výčitky. V láske je risk, odhodlanie. Ale hlavne dôvera. Veriť niekomu celým srdcom, celou dušou, celým životom. Byť ochotný umrieť za neho. "
" Som rada, že ťa tu mám. Som rada, že si moja priateľka. Ľúbim ťa."
" Aj ja ťa mám rada, aj ja ťa ľúbim. Verím ti, vedela som že prídeš na to že v objatí sa skrýva láska."
Vymyslený príbeh
Komentuj
10 komentov k blogu
1
kat
22. 6.júna 2008 18:35
Booose to je krasne
2
"Láska je ako vietor... Nemôžeš ju vidieť, ale môžeš ju cítiť." - Videla si Walk to Remember? Ale ináč je to fakt nádherné...
5
noooo elemka nezdas sa,normalne si ma dojala ....zboznujem taketo pribehy a ty to vies ...fakt super... cmuks
7
pochoipila som, ze martina milujem a ze nie je krajsi pocit ako byt milovany prijemne si mi sprijemnila dnik uz aby sme sa stretli lasko ma
8
je to veľmi pekné a keď teraz nemám pri sebe moju lásku sa mi chce plakať,...je mi smutno,....ale krásne si to napísala a je to pravda,....
10
no lucinka... dnes som si to precitala druhy krat a pozorne a proste ma to dohnalo k slzam. V prvom komente som ti spomenula mata.. ale kedze vies ako to dopadlo tak... noo
neviem... som trosku smutna... ale toto s tou laska je ako vietor... to sa neda rozplakat, je to krasne prislovie a pravdive.. velmi tuzim potom byt zase milovana... no problem je v tom, ze clovek, ktory mi nie je lahostajny sa nema k cinu... ved vies....
kazdopadne napis este vela takychto pribehov si v tom perfektna
neviem... som trosku smutna... ale toto s tou laska je ako vietor... to sa neda rozplakat, je to krasne prislovie a pravdive.. velmi tuzim potom byt zase milovana... no problem je v tom, ze clovek, ktory mi nie je lahostajny sa nema k cinu... ved vies....
kazdopadne napis este vela takychto pribehov si v tom perfektna
Napíš svoj komentár