Celkom obyčajnú.
A predsa inú...
Vŕba.
Celkom zvláštny strom.
Nečudo, že sa stal symbolom
smútku.
Vyzerá skľúčene,
vždy hľadí do zeme.
Vskutku.
A
tá moja
?
bútľavie...
.....
Ach,
bútľavá vŕba,
povieš
a vsrkneš trocha klišé.
A pritom netušíš
význam toho slova.
A ona bútľavie,
sama
a zomiera.
Smola!
Práchnivie!
Hnije si zvnútra!
To však nik nevidí...
Počúva problémy
sebcov.
Ticho ich
závidí.
.........
Objímam ju
a cítim,
že ja som
vŕbou tou.
So srdcom
práchnivým,
a dušou
prehnitou.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
protessst
2. 2.febuára 2013 03:08
najkrajší a najzaujímavejší strom si si vybrala,pekná báseň
Napíš svoj komentár