Zhon a ja v ňom

Každým dňom, keď svitá ráno
Jas lúčov, chcem ich viem
No západ príde skoro, áno

Vtom sa rúti svet okolitých svetov
necítiť zápach jesenných lásky kvetov.
Len hnus ulíc zaliatych smogom
Keď pozerám sa znovu von...oblokom

Obklopený svetlom, v rúchu každodennom
nestíha deň vydýchnuť si a v noci oddýchnuť si.
Len chvíľami keď zastane čas a myšlienka čo je v nás
splynie, splanie pod listom jesenným čo spadol v noci
keď deň už je bez moci.

Toľko málo? Nestačí! Zbaviť sa tiaže a bez záťaže
spraviť si po vôli? Osud nedovolí hrať sa s časom. Tak čo?
Vraciam sa späť...hneď.......vidím len všade prítomnú šeď
cez ktorú preniknú len tie najúprimnejšie lúče ako oceľové kotúče
čo režú drevo ktoré nemá šancu ...plače revom... tak sa cítim ja
keď kráčam mestom v tomto svete besnom.

Koniec dna a moja spása....tichý spánok ..krása...

 Báseň

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu